Prvý týždeň má za sebou na svojom novom pôsobisku v Japonsku najlepší futbalista Slovenska 2001 ĽUBOMÍR MORAVČÍK (36). V stotisícovom mestečku Ičihara na polostrove Boso, ktorý uzatvára tokijský záliv z východnej strany pred Tichým oceánom, bude hrať pod vedením slovenského trénera Jozefa Vengloša. Ich klub JEF Untited Ičihara (asi 80 km od centra Tokia) v prefektúre Čiba je už v plnej príprave pred sezónou, ktorá sa začína 12. júla.
Ako ste sa vyrovnali s novým prostredím preľudnenej krajiny s odlišným spôsobom života?
„Všetko je o. k. Psychicky som naozaj v pohode. Teraz mi voľný čas vypĺňa sledovanie prenosov z futbalového šampionátu a po jeho skončení sa už teším na príchod rodinky.“
Pre odchodom ste si dali predsavzatie, že musíte zveľadiť svoju kondičku, lebo v novom tíme bude určite každý hráč atleticky ‚nadupaný‘. Stíhate?
„Vnútorne ešte cítim, že musím na svojej fyzickej stránke popracovať. No nemôžem povedať, že by tu tí chlapci lietali či skákali dva metre. Žiadna výnimočná rýchlosť, Celtic bol určite lepšie mužstvo. No aj tu sú všetko technicky dobre pripravení hráči.“
Sú okrem vás v Ičihare ďalší cudzinci?
„Dvaja, obaja hrali, respektíve jeden ešte stále hrá na šampionáte. Tridsaťdvaročný obranca Slovinska Željko Milinovič, ktorý tu je už poldruha roka, sa k nám čoskoro pripojí, dvadsaťosemročného kórejského útočníka Choi Yong - soo čaká jeden z najdôležitejších zápasov kariéry v utorňajšom osemfinále proti Taliansku.“
Vedia japonskí spoluhráči po anglicky?
„Pár viet. Máme však k dispozícii tlmočníka. Ten prenáša aj pokyny trénera Vengloša.“
Vedie Jozef Vengloš prípravu už teraz v priebehu MS?
„Má aj povinnosti v odbornej komisii FIFA. Stíha však aj niektoré naše tréningy. V stredu začíname sústredenie v neďalekej Čibe. Určite príde s presným plánom.“
Bývate ešte v hoteli?
„Dostal som už byt v štvorposchodovej bytovke. Nie je zvlášť veľký, ale určite postačí. Jazdím na služobnom Nissane Primera.“
Strava?
„Zatiaľ som tu zjedol všetko, čo mi priniesli. Veľmi mi chutia tie ich všakovaké cestoviny.“
Zvládate to paličkami?
„Sám som bol prekvapený ako rýchlo, je to celkom prirodzené. Naozaj s tým nemám problém.“
Na opačnej strane od Ičihary, vo východnej časti polostrova Boso, sú rozsiahle pláže, kam chodia Tokijčania na víkendy k vlnám Tichého oceánu. Na tomto území je viacero turistických atrakcií. Spoznali ste niektoré?
„Dozvedel som sa o delfináriu v americkom štýle v Kamogawe, okrem toho neďaleko je tokijský Disneyland, ktorý je vraj ešte krajší ako parížsky. Verím, že deti si prídu na svoje.“
Aký je v Ičihare štadión?
„Dosť maličký. Asi ako má Inter v Bratislave. Zastrešená tribúna je iba na jednej strane. Dozvedel som sa však, že v tunajšej lige je zvykom, že aj na domáce zápasy vycestujeme do niektorých iných miest, ktoré nehrajú v najvyššej súťaži. Nie je to zlý nápad, určite to pomôže popularizácii futbalu.“
Čakajú vás nádherné futbalové chrámy, na ktorých v týchto dňoch hrajú najlepší o Svetový pohár. Tešíte sa?
„Hlavne na to, že si konečne zahrám. Naše mužstvo vyzerá dobre, verím, že sa presadím a budem mať z futbalu radosť.“
V Celticu Glasgow ste nosili dres s číslom 25, aké číslo máte v Ičihare?
„Jedenástku. Všetci ma tu celkom prirodzene oslovujú Ľubo, preto aj menovku na drese budem mať Lubo.“
Ako vnímate ošiaľ, ktorý prežíva Japonsko na MS po prvenstve v skupine?
„V celej krajine panuje fantastická atmosféra. Veď Japonci sa môžu cez Turkov a potom Senegal pokojne prebiť až do semifinále. Samotný postup zo základnej skupiny na šampionáte znamená pre Japonsko asi to, čo by pre Slovensko predstavoval postup z kvalifikácie na hlavný turnaj. Je to zákonité, lebo japonský futbal v posledných desiatich rokoch zaznamenal obrovský pokrok, kým náš, hm, slušne povedané - nepokrok.“
Čo vás najviac zaujalo na MS?
„Ich úžasná sledovanosť. Fanúšikovia stále márne zháňajú lístky, čísla sledovanosti televíznych prenosov zatienili aj olympijské hry. Je to naozaj gigantická udalosť, ktorá je skvele zorganizovaná.“
A futbalová stránka?
„Videl som iba dva slabšie zápasy. Prvý duel Poliakov v skupine a potom Američanov, ktorí to v osemfinále s Mexičanmi zavreli, ale ukázalo sa, že účinne. Fantastický duel bol v osemfinále Španielsko - Írsko. Íri skvele hrali i bojovali, radosť pozerať. Bolo mi ich ľúto, že nakoniec nemali šťastie v penaltovom rozstrele.“
Anglicko?
„Nečakal som, že v Niigate to bude nakoniec taká jednoznačná záležitosť. Dáni majú dobré mužstvo, ale keď ich brankár dostal dva lacné góly, ťažko sa už s tým dalo niečo urobiť. Anglický gólman Seaman nemáva také výpadky. Všimol som si tiež, že v štatistických vyhodnoteniach držania lopty sú medzi mužstvami veľmi malé rozdiely.“
Pred šampionátom ste najviac verili Brazílii a európskej klasickej špičke. Teraz?
„Stále mi najviac imponujú Brazílčania. Hrajú totálny futbal. Majú osobnosti, ktoré pracujú pre kolektív. Ale lopta je stále guľatá.“
VOJTECH JURKOVIČ, Tokio
