Brazílčan Roberto Carlos (vľavo) v súboji s Belgičanom Gertom Verheyenom. Z osemfinálového stretnutia MS Brazília – Belgicko 2:0.
FOTO – REUTERS
lovom víťazstve Brazílie nad Belgickom (2:0) 29-ročný obranca Roberto Carlos da Silva.
R. Carlos aj v tomto dueli neúnavne pumpoval po svojej ľavej strane od brány k bráne, k spoľahlivej defenzíve pridal niekoľko povestných streleckých pokusov, pri ktorých doslova exploduje energia. Atletickí odoborníci pri pohľade na jeho stehná žasnú nad dokonalou architektúrou jeho svalových vlákien. R. Carlos má pri svojej obrovskej explozívnej sile aj obdivuhodnú bežeckú rýchlosť.
„Nič iné mi v mladosti neostávalo. Len drieť, drieť a ešte raz pritvrdiť v tréningu. Pre moju nefutbalovú telesnú výšku 168 centimetrov ma mnohí odstrkovali.“
Jeho matka, ctihodná dáma, sa vyjadrila, že jej syn sa narodil so striebornou lyžičkou na ústach, čo na predmestí Sao Paula symbolicky značilo, že jej majiteľ sa bude dokonca života brodiť šťastím.
Lenže R. Carlos na prahu futbalovej dospelosti zažil aj krušné chvíle. V klube Palmeiras viedol názorovú vojnu s trénerom V. Luxemburgom a fanúšikovia nechápali, prečo Roberto viac sedí na lavičke ako hrá.
V roku 1994 prišiel ďalší úder. Už ako 21-ročný zrelý hráč sa ocitol tesne pod čiarou nominácie reprezentačného trénera Parreiru, ktorý si v bezgólovom finále MS v americkej Pasadene s Talianskom až po jedenástkovom rozstrele siahol na Svetový pohár pre víťaza.
Vykúpením bol odchod do Európy a angažmán v Interi Miláno, kde sa do jeho progresívnej hry zamiloval tréner Fabio Capello. Ten si ho za sebou pritiahol aj do kráľovského Realu Madrid.
Roberto tam zarábal v prepočte vyše 3,5 milióna mariek ročne, po prvom triumfe v Lige majstrov 1998 v pamätnom finále v amsterdamskej aréne si funkcionári Realu poistili Carlosa novou zmluvou, v ktorej bolo stanovené astronomické odstupné - 97 miliónov dolárov. Iba Manchester United s tou cifrou chvíľu koketoval.
R. Carlos po spomínanom víťazstve v Lige majstrov nastupoval zakrátko na svoj premiérový svetový šampionát vo Francúzsku 1998 ako hviezda najväčšej veľkosti. Orchester okolo božského Ronalda sa vcelku bez problémov dostal až do finále. Pred súbojom o titul s domácimi „zidanovcami“ však Ronaldo za dosiaľ nevyjasnených okolností upadol na chvíľu do bezvedomia a i keď nakoniec na trávnik Stade de France nastúpil, bezkrvne hralo celé brazílske mužstvo.
„Niečo podobné sa nám v Japonsku nemôže stať. Brazília tu má nielen tím zrelých futbalistov, ale aj vyrovnaných ľudí,“ uistil R. Carlos.
VOJTECH JURKOVIČ,
Tokio
