Alfons Mucha vo svojom ateliéri v roku 1930. FOTO - ČTK
dtovej. Po vyše šiestich desaťročiach od Muchovej smrti sa na tomto veľkorysom predsavzatí nič nezmenilo.
Alfons Mucha (1860-1939) je európskym evergreenom. Od Paríža po Prahu, od Viedne po Budapešť. Všade, kde prídu jeho secesné linky, nastáva divácka Muchománia. V týchto dňoch ju zažíva Obecní dům v Prahe, kde je až do 29. septembra výstava s názvom Alfons Mucha - Paríž 1900. Sústreďuje maliarove diela, ktoré vznikli pre slávnu parížsku svetovú výstavu.
Secesia je Mucha
Mucha si nesmrteľnosť získal v Paríži, ktorý mu v časoch secesných doslova kľačal pri nohách. Všetko sa začalo na Štedrý večer roku 1894. „V tom čase som pomáhal retušovať korektúrne odtlačky v Lemercierovej tlačiarni, keď si odrazu parížska diva Sarah Bernhardtová narýchlo objednala nový plagát pre svoju produkciu Gismondy,“ spomínal Alfons Mucha. „Pretože všetci ostatní výtvarníci, ktorí pre Lemerciera pracovali, boli na dovolenke, majiteľ sa zo zúfalstva obrátil na mňa. Žiadosť božskej Sarah som nemohol ignorovať.“
Tento plagát katapultoval Muchu na hlavného protagonistu parížskej secesie. Sarah Bernhardtová s ním uzavrela šesťročný kontrakt nielen na plagáty, ale aj na výpravu a kostýmy. Následná exkluzívna zmluva s tlačiarňou Champenois na produkciu komerčných a dekoratívnych plagátov je pokračovaním triumfu. Začína sa jedinečný „štýl Mucha“. Paríž je secesia. Secesia je Mucha. Paríž je Mucha!
Svetová výstava
Po Sarah Bernhardtovej prišiel ďalší Muchov triumf v roku 1900. Spájal sa s významnou udalosťou – so svetovou výstavou. Mucha sa na ňu pripravoval už v predchádzajúcich rokoch a diela prezentoval hneď na niekoľkých miestach rozsiahleho výstavného areálu. Aspoň časť z týchto prác možno po viac než storočí vidieť v Obecnom dome.
Jedna časť výstavy je zasvätená súboru Muchových diel pre bibliofilské vydanie knihy Le Pater / Otčenáš. Maliar vytvoril na podklade veršov biblickej modlitby vlastnú textovú i obrazovú interpretáciu, poznamenanú jeho predchádzajúcim vstupom do slobodomurárskej lóže.
Druhá časť výstavy predstavuje Muchovu najväčšiu zákazku pre svetovú výstavu – plátna, ktorými vyzdobil interiér pavilónu Bosny a Hercegoviny. Pavilón, ktorý bol súčasťou prezentácie Rakúsko-Uhorska, mal demonštrovať všeobecný hospodársky i kultúrny rozkvet obidvoch balkánskych krajín a ich mierovú súčasnosť po roku 1879, keď boli zverené pod civilnú i vojenskú správu Viedne.
Vo svojich plátnach sa Mucha predstavil ako maliar veľkých historických scén. Na rozdiel od známych obrazov slávnej Slovanskej epopeje, tematicky čerpajúcich z podobných prameňov, sú verejnosti takmer neznáme. Čerstvo zreštaurované maľby z pavilóna Bosny a Hercegoviny sú od svetovej výstavy v Paríži vystavené prvýkrát.
Krásne veci zlepšia život
Mucha bol presvedčený, že prostredníctvom krásnych umeleckých diel je možné zlepšiť kvalitu života. „Mojou povinnosťou je zároveň propagovať umenie pre obyčajných ľudí,“ tvrdil Alfons Mucha, ktorý v Paríži vytvoril prototyp krásy: nádherná žena s efektom „aureoly“ okolo hlavy, dekoratívne využitie kvetov a povievajúcich vlasov, jemné, no výrazné farby – to všetko vytvorilo podmanivú harmonickú víziu, ktorá mala inšpirovať a duševne pozdvihnúť diváka.
Niektorí kritici tvrdia, že nesporne zručný kresliarsky talent bol prispôsobený populárnemu vkusu, no sám Mucha sa po svojom návrate do Čiech roku 1910 bránil vetou, že „všetko, čo som robil vParíži, dýchalo atmosférou epochy, ktorá do seba vťahovala i tých najvýraznejších umelcov. Za nič, čo som vytvoril, sa nehanbím.“
