Jakub Čižmarovič. FOTO - ARCHÍV
Žije v Kolíne nad Rýnom, narodil sa v rodine popredných slovenských koncertných umelcov. Matka je klaviristka, otec huslista, ktorý pôsobí ako koncertný majster Gürzenich orchestra Kolínskych filharmonikov, jedného z najvýznamnejších nemeckých orchestrov vôbec. Má sedemnásť rokov, na klavíri hrá od deviatich, od roku 1998 je žiakom profesora Karla Heinza Kämmerlinga v Hannoveri a od roku 2001 spolupracuje aj s profesorom Pavlom Gililovom v Kolíne nad Rýnom. Najväčší úspech je asi titul absolútneho víťaza na medzinárodnej súťaži International Music Festa Ueda v japonskom Nagane. To bolo roku 2001. V tom istom roku debutoval v Kolínskej filharmónii pod taktovkou Jamesa Conlona, kde predviedol Chopinov klavírny koncert. V Bratislave zahrá program z diel Prokofieva a Liszta, v lete ho čakajú vystúpenia v rámci významného klavírneho festivalu Festival Ruhr a tiež hosťovanie na festivale Best of NRW.
Neboli ste vo svojom veku a vzhľadom na úspechy označovaný za zázračné dieťa?
„Ani nie. Dosť neskoro som začínal a môj vývoj bol a je postupný. Pre mňa je zázračné dieťa niekto, kto začne trojročný a ako pätnásťročný už vypaľuje všetky Chopinove Etudy. To som tiež už zažil, ale môj prípad to nie je.“
Hráte však už ako sotva sedemnásťročný na významných pódiách a ste nevyhnutne mladší, ako väčšina koncertujúcich kolegov.
„Áno, ale v Nemecku mám veľmi veľa priateľov v mojom veku, ktorí hrajú mimoriadne dobre!“
Klavír študujete popri škole. Zvládate to všetko?
„Zatiaľ áno, okrem niekoľkých predmetov, ako napríklad matematika. Chodím do 10. triedy gymnázia, ale rozmýšľam, že po ukončení sa prihlásim na vysokú hudobnú školu. Klavír je pre mňa prioritou.“
Zúčastnili ste sa na množstve súťaží, na mnohých z nich ste získali popredné umiestnenia. Čo pre vás znamenajú súťaže?
„Predovšetkým možnosť rozšíriť si repertoár. Väčšina súťaží totiž vyžaduje prednes povinných skladieb. Súťaže sú pre mňa pekná a napínavá záležitosť, nielen pre bezprostredné meranie síl, ale aj vďaka možnosti počuť iných. Je to pre mňa vzácna príležitosť zistiť, na akom stupni sa asi nachádzam.“
Hlavným pedagógom klavíra je vaša mama. Okrem toho študujete aj u profesora Gililova. Ako dlho ste u neho?
„Asi rok. Chcel by som u neho študovať aj na vysokej škole.“
Koľko koncertov zahráte v roku?
„Tento rok pomerne veľa. Hrám na Ruhr Festivale, to je pre mňa najdôležitejšie vystúpenie v tomto roku. Mám ešte aj niekoľko ďalších recitálov v Nemecku. Nedávno som hral s Komorným orchestrom Pforzheim Trojkoncert Bohuslava Martinů, to bola veľmi zaujímavá skúsenosť. Zo začiatku sa mi toto dielo príliš nepáčilo, ale čím viac som ho cvičil, tým radšej som ho mal, a keď sme ho napokon hrali spolu s orchestrom, bola to veľká radosť. Do leta mám ešte recitály v Žiline a Bratislave. Budúci rok budem hrať aj so Slovenskou filharmóniou Prokofievov 3. klavírny koncert.“
Ako sa zrodila dramaturgia recitálového programu, ktorý predvediete aj v Bratislave?
„Mám rád Prokofieva, rád ho hrám aj počúvam. Kombinácia s dielami Franza Liszta sa mi javí ako príťažlivá a pekná. Obzvlášť Mefistovský valčík je pre každého klaviristu veľkou výzvou. Všetky skladby v tomto programe mi veľmi veľa dali.“
Aký sen by ste si chceli ako klavirista splniť?
„Rád by som ďalej sólovo hral na klavíri. Nemusia to byť nevyhnutne tie najväčšie pódiá. A tiež ma láka zostavovať programy, aby som mohol hrať hudbu, ktorú mám rád.“
Ktorých skladateľov obľubujete?
„Určite Prokofieva, jeho diela som aj doteraz najviac hral. Samozrejme Liszta, Chopina, Skriabina, tí sú pre klaviristu príťažliví. Teším sa však aj na Janáčka, ktorého budem hrať čoskoro. Celkovo však nemôžem povedať, že by som určitý repertoár uprednostňoval a iný nechával bokom.“
A vzory?
„Zbieram nahrávky a rád počúvam Sviatoslava Richtera, najmä ak hrá Prokofieva, Arthura Schnabela s Beethovenom, Horowitza, Perahiu a samozrejme aj Cziffru, to bol technický boh!“
Počúvate aj inú hudbu ako klasickú?
„Najmä klasiku. Ale niekedy si rád vypočujem aj Franka Sinatru, džez, kubánskych hudobníkov. Populárna hudba sa mi nepáči, pripadá mi často chudobná. Videoklipy sú však spravené často zaujímavo a napríklad taká Jennifer Lopezová ma vždy poteší.“
Autor: ADRIAN RAJTER
