Je pondelok 17. júna, 6.30 h. Na dekanáte Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sedí desať zamestnancov školy. Prodekan Martin Dúbrava ich oboznamuje s tým, čo ich počas prijímačiek čaká. Neodpustí si poznámku: „Dúfam, že budete dávať rovnako dobrý pozor ako vlani a všetkých, čo budú podvádzať, včas odhalíte.“ Minulý rok tu vylúčili štyroch študentov, ktorí mali napriek zákazu pri sebe kalkulačky.
6.45: prodekan ukazuje verifikačné pečiatky dňa - na prvej sú dve rybičky, púšťajúce bublinky, na druhej logo lekárskej fakulty. Všetci podpisujú vyhlásenie o mlčanlivosti. O siedmej sa testy v zalepených obálkach prenesú do miestností, kde budú prijímačky.
7.10: za účasti členov fakulty a novinára sa testy označujú pečiatkou s rybičkami. Test bez pečiatky nebude uznaný. Študent si preto nemôže priniesť vlastný, správne vyplnený test, ako tvrdia rozličné fámy. Nemôže takýto test dostať ani od dozorujúceho učiteľa. Žiaden učiteľ totiž vopred nevie, v ktorej miestnosti bude robiť dozor. Navyše, obálky si vyberajú sami študenti, nik im nepodstrkáva tú „správnu“. Je ich 50 rôznych druhov po dvesto otázok. Pravdepodobnosť, že dvaja spolusediaci budú mať tie isté, je 1:499. Testy sú označené čiarovým kódom - meno sa k nim priradí až vtedy, keď budú všetky testy opravené. Pracovníci výpočtového strediska a ani počítač teda nevedia, koho testy opravujú.
7.20: pracovníčky školy zapisujú do počítača prvých študentov. Tí v skúšobnej miestnosti odkladajú na zem svoje veci a vypínajú mobily - pri sebe si smú ponechať len pero, vreckovku a niečo na pitie. Ak sa u nich nájde niečo iné, budú okamžite vylúčení.
8.05: prodekan Dúbrava začína študentom vysvetľovať, čo ich čaká. Dostávajú zatvorené testy. Na pokyn, „vyberte ich z obálok“, sa na ne doslova vrhnú. Prodekan ich však včas zarazí slovami „a teraz ich spolu prekontrolujeme“. Po kontrole testov im navrhne možnosť navštíviť toaletu. Nikomu sa nechce.
8.35: prodekan žiada študentov, aby si znovu prezreli testy a zavreli ich. Pošepká mi - teraz príde zaujímavá záchodová časť. Opätovne vyzve študentov, aby navštívili WC. Váhavo sa zdvihne jedna ruka, za ňou ďalšia. Zrazu chce ísť na záchod tretina študentov. Trvá to ďalších 15 minút.
8.52: študenti dostávajú pokyn na vyplnenie testov. Každoročne sa nájdu tak traja, ktorí v tejto chvíli zložia pero. „Väčšina z nich hovorí, že si to prišli len tak vyskúšať, nanečisto. A raz sa jeden študent priznal, že ho donútili prísť rodičia. Svoju povinnosť si splnil, i keď testy nerobil,“ usmieva sa jeden z učiteľov. Na sto otázok z biológie a sto z chémie majú študenti tri hodiny. Väčšina z nich končí skôr. Dnes sú všetci mimoriadne slušní - nik nebol vylúčený.
11.52: koniec písania. Testy sa zbierajú a pečiatkujú druhou verifikačnou pečiatkou. Presne napoludnie ich dozorujúci učitelia prenesú do výpočtového strediska.
12.00: Začína sa oprava. Testy sa opravujú pod čiarovým kódom - meno sa k nim priradí, až keď bude opravený posledný test. Pracovníci výpočtového strediska a ani počítač teda nevedia, koho testy opravujú. Výsledky sú poobede vyvesené na bránu školy, prístupnené sú i na internete.
Počas celého procesu nenájdete miesto na korupciu - mená študentov sú utajené pod čiarovými kódmi, testov je 50 druhov, opravuje ich počítač a proces je pod kontrolou novinárov.
Ľudia sa však na objektivitu prijímačiek stále sťažujú. „Každý rok sme sa tak týždeň po prijímačkách museli vyrovnávať so záľahou rodičov, ktorým sa niečo nepáčilo,“ hovorí Dúbrava. „Vždy uznali, že máme pravdu.“
Počet sťažností klesol až vlani - potom, čo začala fakulta za vybavovanie sťažností pýtať poplatok. „Hoci rodičia vedia, že v prípade oprávnenej sťažnosti im tento poplatok vrátime, o sťažovanie rapídne stratili záujem,“ dodáva Dúbrava. SOŇA REBROVÁ
Rodičia o prijímačkách veľa nevedia
Študentov, ktorí v pondelok robili prijímacie skúšky na bratislavskú lekársku fakultu, navštívil aj bývalý minister školstva, poslanec SDA Milan Ftáčnik. Zapísal sa do prezenčnej listiny, usmial sa na študentov a vybral sa medzi rodičov zistiť, čo si myslia o objektivite prijímacích skúšok.
Rodičia postávali v hlúčikoch pred budovou školy a debatovali. Na Ftáčnikovu otázku väčšina odpovedala len - neviem.
„Neviem, čo si myslieť, neviem, o čom to je. Dozviem sa to, až keď syn vyjde von a porozpráva, ako bolo,“ odpovedal za nich starší pán. Pani z Rožňavy sa nakoniec odhodlala na viac: „Myslím si, že skúšky treba spraviť, ale treba mať aj známeho, inak to nejde.“
Povedala, že jej dcéra bola už na dvoch prijímačkách na rôznych školách a nikde ju nezobrali. „Keď nič nedáte, nevezmú vás. Ani tu ju nevezmú, prišli sme len tak,“ opakovala rázne.
Na otázku, či sa bola pozrieť, kde v teste urobila jej dcéra chyby, povedala, že nebola, lebo o tejto možnosti nevedela. „Ani by sme sa nešli pozrieť, lebo by to moju dcéru len znechutilo,“ dodala. (sr)
