eľ Norbert Vaľo. V rekreačnej oblasti si pred niekoľkými rokmi kúpil chatu a opravil ju, aby tu podnikal. Aj s ostatnými chatármi považoval za samozrejmosť, že majiteľovi, čiže obci, bude záležať na tom, aby kúpele prosperovali. Ale bazény sú neupravené a liečivý prameň, vyvierajúci z hlbín, sa stráca do neznáma.

Pokojný život

Patince sú najjužnejším a aj najteplejším kútom Slovenska. Skleníky, rozorané políčka, ranný opar z blízkeho brehu Dunaja, niekoľko krížiacich sa ulíc, kde sa občas mihne nejaký ten bicykel či drahšie audi. Nedá sa povedať, že by v Patinciach bolo veľa ľudí. No na cudzincov sú tu zvyknutí – Patince ležia na ceste z Komárna do Štúrova a hneď za dedinou sú známe kúpele.

Hovorí sa, že južanské typy sú malátnejšie, vraj je to zo slnka. Nevedno, či má slnko vplyv na povahu ľudí, ale v Patinciach je život pokojný. V dedine je ticho, len kde tu prebehne človek, v záhradách sa pracuje, krik či domáci dobytok nepočuť. Ľudia z juhu chovajú nanajvýš kone.

V strede dediny je telefónna búdka, pošta, škôlka, obchod a krčma. Ani tu však veľký ruch nie je.

V krčme je biliardový stôl, hracie automaty, z ktorých neodlepia svoj zrak traja mladí. Tí starší posedávajú v ďalšej miestnosti. Krčmovú idylku dotvárajú štyria dôchodcovia sediaci pri víne a jeden pri pive. Sem tam niečo po maďarsky prehodia a zdvihnú zrak na televízor zavesený v hornom kúte krčmy. Ide totiž iksté pokračovanie mexickej telenovely. Pre človeka z mesta je krčma hotovým rajom. Čapované pivo stojí 15 korún, poldeci tvrdého 13 korún a klasický zalievaný „turek“ rovných päť korún.

Potopa – najväčšia kliatba

Miesto, kde dnes ležia Patince, bolo kedysi obrovským močiarom.

Rieka bola pre tunajších obyvateľov najväčšou hrozbou. Stačilo niekoľko okamihov a búrlivá voda im vzala všetko. Posledná živelná pohroma sa Patincami prehnala v roku 1965. „Pršalo niekoľko dní. Hladina Dunaja stúpala a stúpala. Boli sme doma , keď sme odrazu začuli hukot. Voda sa valila, bola všade,“ ešte aj dnes s hrôzou spomínajú chlapi v krčme na osudný deň roku 1965, keď sa vylial Dunaj a zničil celú dedinu.

„Kalná voda spustošila záhrady, podliala a zničila všetky domy,“ spomína starší pán a na stene ukazuje, pokiaľ voda siahala.

Na pomoc prišli ľudia z okolitých dedín, ale hlavne z Čiech. Postavili novú dedinu a spevnili koryto Dunaja.

Spomienkou na pohromu je pamätný kameň v strede dediny, na ktorý domáci vyryli poďakovanie všetkým, ktorí im pomohli. S mnohými z nich udržujú priateľské, miestami až rodinné vzťahy.

Slováci a Maďari

Patince sú malá dedina. Žije tu ani nie 500 obyvateľov. Takmer všetci sa hlásia k maďarskej národnosti. Priemerný vek obyvateľov je 41 rokov. Náboženské vyznanie obyvateľov je rôzne – od katolíkov po kalvínov. Tak v minulosti, ako aj v posledných parlamentných voľbách volili väčšinou SMK.

Najčastejšie chodili Patinčania za prácou do Komárna do Slovenských lodeníc, ale aj do Kolárova, do Hurbanova alebo na blízky majer.

V posledných desiatich rokoch, keď došlo k útlmu strojárstva, lodeníc, prišlo veľa ľudí o prácu. Uživiť sa však vedia, majú výhodu, že žijú v úrodnom kraji. „Niečo si vypestujeme a v meste predáme. Mladí chodia pracovať do Rakúska, Maďarska, aj ďalej,“ smeje sa starký.

Nakupovať chodia do blízkeho Komárna či Ostrihomu. „Tam sa oplatí skôr nakúpiť, poznám takých, čo sadnú na bicykel a aj rožky nakupujú v Maďarsku,“ hovorí Peter.

Chátrajúce kúpele

Už v starých kronikách sa spolu s Patincami spomínajú termálne pramene s liečivou vodou páchnucou sírou. Prvé kúpele postavili pred takmer dvetisíc rokmi rímski legionári, ktorí strážili severnú hranicu Rímskej ríše. Tie sa, bohužiaľ, nezachovali. Po Rimanoch ostali len mince a šperky a archeológovia tvrdia, že tu stála aj rímska strážna veža.

Nové termálne kúpele sú dva kilometre za dedinou. Vraj je to ten istý prameň, ktorý podzemnými cestami prechádza až do Piešťan. Kým však v Piešťanoch prináša celoročné zisky, v Patinciach sa vylieva do malého jazierka, v ktorom je prísny zákaz kúpania. Nikto nevie, prečo.

Vrt, z ktorého vyviera voda v Patinciach, ešte v osemdesiatych rokoch chrlil termálnu liečivú vodu do veľkej výšky. „Jedna múdra hlava však počas jednej zimy v osemdesiatych rokoch povedala, že škoda ak voda vyviera aj v zime, a preto ju dala na zimu prikryť,“ hovorí majiteľ jednej z rekreačných chát. Prameň už nevyviera z takej hĺbky ako pôvodne a je slabší aj chladnejší.

V areáli kúpaliska sú dva veľké bazény, ktoré dokážu pritiahnuť tisícky rekreantov. Málokto z nich však tuší, že stovky kilometrov meria len preto, aby sa okúpal v chlórovanej vode. „Do bazénov sa napúšťa bežná chlórovaná voda. Vodu z prameňa tam nemá kto potiahnuť,“ rozčuľujú sa tunajší chatári. Repcú na pasivitu dedinčanov, ale hlavne zástupcov obce. „Kúpele im patria, vyberajú veľké poplatky od turistov aj od nás.“

Na druhej strane Dunaja v Maďarsku majú krytú plaváreň a ten istý prameň sa využíva naplno po celý rok. V Patinciach je to skanzen socialistických kúpeľov, ktorého typický kolorit narúšajú len novopostavené vily a ich nazlostení majitelia. „Dalo by sa to využívať celý rok, keby sa postavila krytá plaváreň a prameň by sa vyvŕtal hlbšie.“