Pomoc, akú poskytol Mečiar Lexovi, keď sa riaditeľ či bývalý riaditeľ SIS dostal do ťažkostí, zjavne zodpovedá podielu expremiéra na tom, do akých ťažkostí Lexu dostal.
Trestné oznámenia, ktoré podával na vyšetrovateľov, len aby nemohli doviesť vyšetrovanie do konca, horlivosť, s akou ohlasoval príchod nových, lepších vyšetrovateľov „Stredoslovákov“, upozornila celý svet, ako veľmi je premiér Mečiar zainteresovaný na neobjasnení závažného trestného činu.
Jeho amnestie ako zastupujúceho prezidenta potom pohoršili medzinárodné spoločenstvo. Spojené štáty ich označili za „ďalší závažný odklon od princípov právneho štátu ústavnej vlády“ a reprezentatívna delegácia Európskej únie proti nim protestovala na Úrade vlády.
Ak dal predseda HZDS prednosť medzinárodnému odsúdeniu pred eventualitou, že sa páchatelia dostanú pred súd, zrejme si vybral z dvoch možností tú, ktorú považoval za menšie zlo. Lenže aj toto „menšie zlo“ má pre neho závažné a nezvratné následky.
Bývalý novinár Ľubomír Lintner bol prvý zo slovenských politikov, ktorý si uvedomil, že tragické udalosti z 11. septembra 2001 budú mať svoje následky a že sa dotknú aj takej vzdialenej oblasti, akou je postoj USA k trojnásobnému slovenskému expremiérovi. Ak pred týmto dňom mohol dúfať, že Bushova administratíva prehodnotí oficiálne stanovisko USA z čias prezidenta Clintona, po ňom to už neprichádzalo do úvahy. Redaktor Štefan Hríb to sformuloval veľmi presne: „Amerika je vo vojne s terorizmom, a tak by jej u nás prekážal iba ten, kto riadil ním amnestovaný akt štátneho terorizmu“.
