priviedol Žilinu k historicky prvému titulu majstra Slovenska. Na konte má 111 ligových zápasov. V tejto sezóne stál „Teško“, ako ho prezývajú, 28 z 36 zápasov medzi žrďami.
S odstupom času prezraďte, v čom bola najväčšia sila a kvalita majstra?
„V kolektíve, ktorý sa postupne utužil, sme všetci ťahali za jeden povraz. Mladí i starí. Chceli sme čosi dokázať. Úspech je spoločným záťahom nielen hráčov, ale aj trénerov a funkcionárov. Prehry nás nenalomili, ale ešte viac utužovali. Toto mužstvo pomaly dozrievalo. Ak zostane pokope, ešte môže čosi uhrať.“
Pol sezóny vás viedol Jurkemik, pol sezóny Kalvoda. Prvý rozohral majstrovskú partiu, druhý ju dohral. Ako by ste ich hodnotili?
„Juj, ja nerád hodnotím trénerov, radšej niečo o nich poviem. Jurkemik nám vlial novú silu, odhodlanie, naznačil nám, že si musíme veriť, ak chceme niečo dokázať. Že aj tí druhí sú len ľudia z mäsa a kostí. Zvýšil nám sebavedomie, naučil nás v našich podmienkach tvrdému profesionalizmu. Sám čosi skúsil a dokázal a presvedčil nás, že to môžeme aj my. Podriaďovali sme tomu všetky sily, on nám veril. Naučil nás na futbal hľadieť inými očami.“
Pokračoval v tom aj Kalvoda?
„Na Kalvodovi sa mi páčilo, že sa nezľakol toho, do čoho išiel. Viem, že klub mal v hľadáčiku aj iných trénerov, ale neprišli, lebo nechceli na seba zobrať zodpovednosť a ‘povinnosť‘ získať titul. On prišiel a nebál sa ani toho tlaku. Priniesol niektoré veci z českej ligy. Je to Brücknerov žiak a Brückner už dokázal v Žiline veľké veci, má tu meno. Dal trochu inú tvár nášmu futbalu. Dotiahol do konca rozrobenú Jurkemikovu prácu. V hre chcel zaviesť niektoré nové veci, ktoré by ju oživili, nie všetky sme pochopili a dostali do krvi. Chce to čas a dobrú konšteláciu mužstva.“
Za kým sa vám najlepšie chytá?
„Za celou žilinskou obranou. Ale azda najlepšie za Braňom Labantom. Na tento post ho dlho skúšali. On nechcel, lebo rád tvorí, dobre číta hru, ale napokon privolil a bolo to dobre pre mužstvo. Dobre sa mi hralo aj za Klagom, ten síce niekedy trošku špekuloval, ale kto nešpekuluje, nepríde na nové veci.“
Klago vám dal na jeseň za Trenčín gól. Pripomenuli ste mu to?
„Ani nie. Bol vtedy tam, my sme prehrali, on ma prekonal. A na jar mi pomáhal brániť, aby sme veľa gólov nedostali.“
Ktorý zápas považujete za najmenej vydarený?
„Prehru 2:4 doma s Interom. Nedarilo sa nám a aj mne všetko ušlo do siete.“
Najvydarenejší duel?
„V druhom kole sme v Petržalke vyhrali 4:1. Petržalka bola v laufe, predtým zdolala Slovan 6:3, ale my sme si vraveli, že dva dobré výkony sa nezvyknú zopakovať a nastúpili sme bez strachu. A vyhrali.“
Kto je pre vás najnebezpečnejší superligový útočník?
„Je viac šikovných, zo Slovana napríklad Vittek, ale ten bol dlho zranený. A potom Púchovčan Breška. Ten mi dal vždy gól, keď išiel na mňa sólovo. Ale už sa pomaly začínam učiť, ako na neho, ak to ešte niekedy skúsi.“
Žilina dostala dva góly z penalty, keď ste neboli v bráne. Ak ste tam stáli, tak ste ich chytili. Ste na ne špecialista?
„Ako sa to vezme. Nebojím sa ich. Isté je, že v tejto sezóne som chytil penaltu Urbanovi z Košíc a Pernišovi z Púchova.“
Skúste postaviť ideálnu jedenástku Superligy.
„V bráne by bol Jano Mucha z Ružomberka, v obrane Kratochvíl z Interu, náš Braňo Labant, Zabavník z Košíc. V strede poľa Talda z Púchova, naši Tomáš Ďurica a Marek Mintál, bojovník Horký z Petržalky a jeho kolega Šoltis. V útoku asi dvojica Breška a náš Miro Nemec.“
JÁN MIKULA
