Legenda NHL Luc Robitaille so Stanleyho pohárom. FOTO - ČTK/AP
To, čo väčšina odborníkov a hokejových priaznivcov NHL očakávala, stalo sa vo štvrtok 13. júna večer skutočnosťou. Najväčší favorit sezóny 2001/2002 Detroit Red Wings splnil do bodky svoju úlohu a získal desiatykrát v histórii Stanleyho pohár. Červené krídla porazili v piatom finálovom zápase tím Carolina Hurricanes 3:1 a sériu vyhrali celkovo 4:1 na zápasy.
Bolo to výborné finále vrátane posledného zápasu, v ktorom hral Detroit doslova na doraz. Carolina totiž ani zďaleka neprišla so sklonenou hlavou. Ba keď Jeff O‘Neill tečoval minútu pred koncom druhej tretiny v presilovke strelu Seana Hilla od modrej, čím znížil stav zápasu na 2:1, rozburácaná Joe Louis Arena akoby stíchla a vo vzduchu visela pochybnosť: čo ak predsa?
Robitaille neskrýval slzy
Červené krídla však napokon víťazstvo ubránili a Brendan Shanahan pečatil sezónu gólom do prázdnej bránky (svojím druhým v zápase) 44 sekúnd pred koncom. Hneď potom sa začali prvé ovácie, pri ktorých Shanahan nechtiac pri chlapskom objímaní rozbil Yzermanovi hornú peru, aby naplno prepukli po záverečnom klaksóne. Detroitskí hráči sa navešali na Haška, ktorý týmto víťazstvom skompletizoval svoju jedinečnú zbierku, akú nemá ani jeden európsky hokejový brankár (šesťkrát Vezina Trophy, dvakrát Hart Trophy a olympijské zlato z Nagana 1998). Luc Robitaille, ktorý podľa ankety televíznej stanice ESPN patril do desiatky najväčších hráčov v histórii NHL, ktorí nikdy nezískali Stanleyho pohár, sa pri dotyku s vytúženou trofejou od šťastia rozplakal. Slzy neskrýval ani pred svojimi synmi, ktorí podobne ako mnohí ďalší rodinní príslušníci hráčov vrátane majiteľov klubu manželov Illitchovcov a bývalého skvelého ruského obrancu Vladimíra Konstantinova, doživotne poznačeného po automobilovej nehode v roku 1997, zaplnili ľadovú plochu.
Samozrejme, ako prvý si čestné kolo so Stanleyho pohárom nad hlavou vychutnal detroitský tréner Scotty Bowman.
Kouč vošiel do histórie
Bol na to absolútne pripravený, lebo tesne pred koncom zápasu si obul korčule. Hala sa šla zrútiť od nadšenia, keď tento pomaly sedemdesiatnik, najstarší kouč v histórii NHL, ktorý získal Stanleyho pohár a zároveň hokejový rekordér (toto víťazstvo je v Bowmanovej kariére v poradí deviate: 5-krát s Montreal Canadiens, 3-krát s Detroit Red Wings a raz s Pittsburgh Penguins), krúžil po ľadovej ploche. Bowman sa týmto nestal iba držiteľom historického rekordu v NHL, ale zároveň aj spoludržiteľom trénerského rekordu v počte získaných trofejí v hlavných amerických športoch (bejzbal, americký futbal, basketbal, hokej). Zhodou okolností deň predtým, v stredu 12. júna, sa to isté podarilo basketbalovému trénerovi Philovi Jacksonovi s tímom Los Angeles Lakers.
Sympatický výkon Hurricanes
Bolo iba málo tých, ktorí verili v možnosť zvratu v tohtoročnej finálovej sérii v prospech hurikánov z Karolíny. Naposledy sa podarilo z 1:3 na zápasy otočiť na celkovú výhru Torontu v roku 1942. Ba ani len stiahnuť vývin série aspoň na remízu 3:3 sa nedarilo po II. svetovej vojne často, dohromady štyrikrát: Detroit (1945), Montreal (1954), Philadelphia (1987) a Vancouver (1994). Napriek tomu bol výkon Hurricanes veľmi sympatický.
Tréner Maurice, najmladší tréner v histórii NHL, ktorý doviedol svoje mužstvo do finále Stanleyho pohára (v čase, keď Scotty Bowman získal s Canadiens svoj prvý víťazný prsteň, mal Paul Maurice šesť rokov!), v piatom zápase znovu premiešal útočné trojice. Kapanena, ktorý nenabral dych do samého konca, presunul ku Gelinasovi s Vašíčkom a v závere zase postavil Erica Cola k Francisovi s O‘Neillom. Už to však nepomohlo. Tak či onak, Carolina Hurricanes odohrali svoju najväčšiu sezónu v histórii a vyvolali v oboch Karolínach nevídaný športový ošiaľ. Ak generálny manažér Jim Rutherford udrží mužstvo pokope, môže byť takýchto vydarených sezón v Raleighu aj viac. Jedinými nechránenými hráčmi sú akurát Daniels, Hedican a Irbe. Cena všetkých hráčov však po tejto sezóne bezpochyby stúpne, takže nemusí byť isté, že na jeseň uvidíme v karolínskom drese všetkých, ktorí sa podieľali na tomto prenikavom úspechu.
V prípade Detroitu je prvá a hlavná rozlúčka jasná už teraz: Scotty Bowman odchádza. Ďalšie lúčenia budú pravdepodobne nasledovať tiež, najmä v prípade tzv. čakateľov na vstup do hokejovej Siene slávy, ktorých majú červené krídla požehnane. Ako sa to všetko napokon vyvinie, ukáže čas. Veď aj Dominik Hašek na otázku, či teraz už naozaj s hokejom skončí, odpovedal: „Dajte mi tri, štyri dni. Potom vám poviem.“
Autor: Igor Otčenáš
