Brankár Detroit Red Wings Dominik Hašek likviduje ďalšiu šancu Caroliny. Detroit vyhral v piatom finálovom stretnutí NHL nad Carolina Hurricanes 3:1 a desiatykrát získal Stanleyho pohár. FOTO - ČTK/AP
Minulý rok sledovala celá Amerika cestu legendárneho hokejového obrancu Raya Bourqua, ktorý po dvadsiatich rokoch opustil Boston, aby vyhral s Coloradom Stanleyho pohár. Rovnaký krok sa oplatil Dominikovi Haškovi, ktorému na vytúžené víťazstvo stačila jediná sezóna v silnom tíme Detroitu.
Po prestupe z priemerného Buffala sa olympijský víťaz z Nagana stal oporou skúseného kádra Red Wings. Šesťnásobný držiteľ Vezinovej trofeje pre najlepšieho brankára NHL mal pred sezónou jediný cieľ - siahnuť si na slávny pohár. Popri ďalších hviezdach - Yzerman, Shanahan, Hull, Lidström - sa tretíkrát v živote prebojoval do finále a možno poslednú šancu na triumf si nenechal ujsť.
Haškova hviezdna dráha sa začala v roku 1981, keď prvýkrát nastúpil v rodných Pardubiciach za ligové áčko. Už vo svojej druhej prvoligovej sezóne sa vypracoval na jednotku tímu. V roku 1983 sa v osemnástich rokoch stal najmladším strážcom československej reprezentačnej bránky v histórii.
Po MS 1990 prijal dvojnásobný majster republiky ponuku Chicaga a odišiel do zámoria ako číslo 199 draftu. V prvej sezóne odchytal iba päť zápasov, 69 minút v play off a čakal na príležitosť za jednotkou Edom Belfourom.
Nasledujúca sezóna 1991/92 už veľa napovedala. Český brankár si zaistil post tímovej dvojky a nastúpil v dvadsiatich stretnutiach. Vo finále s Pittsburghom Belfour sklamal a rozzúrený tréner Mike Keenan poslal do bránky Haška. Najlepší brankár dvoch svetových šampionátov zažiaril, ale napriek tomu rozbehnutému súperovi v čele s Mariom Lemieuxom vo výhre nezabránil.
Výmena do Buffala v lete 1992 bola pre Haška vyslobodením a pre trenéra Keenana osudovou chybou. V prvej sezóne sa Hašek v bránke striedal s nováčikom Puppom a skúseným Fuhrom. V ďalšom ročníku sa stal definitívne jednotkou a jeho post neskôr neohrozili ani Rus Trefilov, ani nádejný Shields či Biron.
Prelomom v Haškovej kariére sa stal ročník 1993/94. Ohromil NHL a po dvadsiatich rokoch stiahol priemer inkasovaných gólov pod dva na zápas. Získal Vezina Trophy a s Fuhrom sa podelil o Jenningsovu cenu pre brankára tímu s najnižším priemerom gólov.
Držiteľ piatich Zlatých hokejok v Česku sa v ďalších rokoch stal fenoménom. Za Buffalo nastúpil v základnej časti na 491 zápasov a odchytal 68 stretnutí play off. V ôsmich ročníkoch vyraďovacích bojov bol vždy základným stavebným kameňom tímu - v sezóne 1998/99 doviedol Sabres až do finále proti Dallas Stars. O prehre Buffala rozhodol sporný gól Bretta Hulla.
Svojho terajšieho spoluhráča si Hašek vychutnal o pár mesiacov skôr. V olympijskom štvrťfinále v Nagane s USA predviedol v prvej tretine proti Hullovi skvelý zákrok a udržal šance českého tímu. Svoju životnú formu potvrdil aj v semifinále s Kanadou, keď jej pri trestných strieľaniach zahatil všetky šance.
Bezchybný výkon predviedol brankár s číslom 39 na drese i v naganskom finále. Vychytal nulu a vyhlásili ho za najlepšieho brankára olympijského turnaja. Po triumfe na ZOH 1998 mu prezident Václav Havel udelil Medailu za zásluhy.
V júli 1999 Hašek ohlásil koniec svojej bohatej kariéry, ale pre zranenie a pretrpenú nasledujúcu sezónu svoje rozhodnutie vo februári 2000 prehodnotil. A hoci vo februári českému tímu v Salt Lake City nevyšla obhajoba olympijského titulu, bude môcť Hašek na svoju možno poslednú sezónu spomínať spokojne. (čtk, kol)
