Slovart, šéfredaktor Braňo Hochel

V atraktívnej štafete rubriky Jediná otázka povedal čosi o „tvorbe svojej tvorby“ Pavel Vilikovský. „Ak vôbec to, čo robím, možno nazvať tvorbou, vnímam pri práci - za ktorú považujem aj, ba najmä záhaľčivé uvažovanie - výlučne tlak materiálu. Témy, povedzme, alebo ešte presnejšie naliehanie nejakého postrehnutého detailu, v ktorom a ktorým sa pre mňa téma vyjavuje. Keď už je na svete prvá veta, začne napísané spoluurčovať ďalšie dianie a dochádza k skrytému zápasu: ja sa usilujem materiál čo najviac vykoristiť, a on sa zasa domáha svojich práv. V tomto zápase ťahám vždy za kratší koniec, lebo viem, že ak materiálu nedám, čo mu patrí, nedostanem z neho nič.“ Možno pridlhý citát, ale dobrý, tak ako aj jeho pokračovanie či príhovor Ivana Laučíka na krste Štrpkovej knihy Hlasy a iné básne. Tieto dva neveľké texty nielen zdobia tretie „račie“ číslo, ale svojím (ne)žánrom premosťujú blok recenzií a ukážky pôvodnej tvorby (a až sa žiada povedať, že do oboch partií časopisu v istom zmysle aj patria a elegantne ich obohacujú). Pri listovaní revue už dnes jej redakciu teší aj fakt, že z ministerstva sa predsa len dočkala finančnej podpory.