„Po novembri to bolo rečí, aký je nám Západ otvorený. Stačilo však, že sme chceli postaviť most, a bolo po otvorenosti. Rakušáci to odmietli, vraj sa k nim presťahujeme,“ hovorí pamätník zo Záhoria. Dnes most nestojí a po dlhých prieťahoch funguje aspoň kompa.
Kapitalizácia vzťahov viedla k hierarchizácii spoločnosti, prestíž rodiny sa určovala podľa majetku. S tým súvisel aj istý konzervativizmus v hodnotách, v normách správania.
Pompéznejšie oblečenie, cirkevné obrady, zdobenosť odevov, rodinné slávnosti či výber partnera, manifestácie cirkevného správania sú citeľné dosiaľ. Prvoradý bol prospech, čo viedlo k citeľnej uzavretosti rodín.
Zvláštnosťou tohto regiónu bolo, že obchodovanie mali v rukách ženy, ony platili, aj keď kúpu dohodol muž.
Mentalita tohto obyvateľstva je výrazná, a preto sa stali aj terčom častých vtipov. Prisťahovalci z horniakov charakterizovali Záhorákov ako ziskuchtivých, lakomých, výbojných, málo štedrých a neochotných.
Spoločenstvo toleruje a oceňuje šikovnosť ľudí vo využívaní známostí. Najváženejšiu autoritu si stále zachovávajú „staré dobré rodiny“, z ktorých pochádza miestna inteligencia (majú meno a majetok), ale aj podnikatelia.
