Francúzsky prezident Jacques Chirac vhadzuje svoj volebný lístok do urny v druhom kole parlamentných volieb. FOTO - REUTERS
PARÍŽ - Vo Francúzsku včera pravdepodobne opäť padne rekord vo volebnej neúčasti. Podľa údajov ministerstva vnútra prišlo v druhom kole parlamentných volieb do 17:00 h hlasovať len 46,69 percenta registrovaných voličov. Inštitúty CSA a Ipsos odhadujú, že by neúčasť mohla dosiahnuť rekordných 37 až 40 percent. Volebné miestnosti v obciach sa pritom začnú zatvárať o 18:00 h, vo veľkých mestách budú otvorené do 20:00. Podľa predčasných údajov je neúčasť Francúzov v druhom kole len o štyri percentá vyššia ako v prvom kole, keď dosiahla rekordných 35,58 percenta. V predčasných voľbách pred piatimi rokmi pritom volebné komisie v druhom kole registrovali popoludní hlasy 58,1 percenta voličov.
Za posledné dva mesiace išli Francúzi voliť už štvrtýkrát. „Je pravdou, že každý je trochu znudený týmito voľbami, zvlášť keď musíme ísť a voliť tak často,“ povedal 20-ročný študent Cedric Dubois. „V prezidentských voľbách som nevolil a to mi dalo dobrú lekciu,“ dodal.
Podľa všetkých prieskumov verejnej mienky pravicový blok čaká najväčšia výhra od roku 1993. Neistota spočíva len v tom, koľko kresiel v novom zložení Národného zhromaždenia (NZ) bude mať prezidentský Zväz za prezidentskú väčšinu (UMP). Od roku 1995 v parlamente dominovala koalícia ľavicových strán. V druhom kole parlamentných volieb občania volili 519 z 577 parlamentných miest. V prvom kole zvolili 58 poslancov, z ktorých len dvaja nie sú z pravicových strán.
Prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa konali postupne od apríla do júna, výrazne zmenili francúzsku politickú scénu. Prezidentovi Chiracovi volebný úspech pravice umožní budúcich päť rokov presadzovať vlastný politický program. Predchádzajúce obdobie sa o moc musel deliť s ľavicovou vládou na čele s Lionelom Jospinom.
Voliči zrejme už stratili trpezlivosť s paralyzujúcou kohabitáciou medzi ľavicou a Chiracom. Novozvolený prezident premárnil svoju prvú šancu vládnuť naplno so spojencami, keď v roku 1997 vyhlásil predčasné voľby, po ktorých ľavica vyhnala konzervatívcov z úradu.
V prípade získania väčšiny v parlamente, bude môcť Chirac uskutočniť pripravované reformy - od zníženia daní, cez pracovné právo až po zmeny v dôchodkovom poistení. Ak bude výsledok parlamentných volieb predsa len vyrovnanejší, presadenie pravicových zmien v politike - ako 35-hodinový pracovný týždeň či masívnejšia privatizácia a penzijné plány v štýle Spojených štátov - bude komplikovanejšie. (reuters, tasr, čtk)
