Riaditeľ SPP Pavol Kinčeš získal podkrovný byt s rozlohou 164,8 metra na Štefánikovej ulici v Bratislave za necelých dvetisíc korún plus sumu za parcelu od mestskej časti Staré Mesto. A to napriek tomu, že byt je evidovaný v účtovníctve Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý investoval do jeho výstavby. Staré Mesto totiž odpredávalo povaly s tým, že na nich noví nájomníci a neskôr majitelia postavia na vlastné náklady podkrovné byty. V roku 1996 si Slovenský plynárenský priemysel od mesta prenajal tieto priestory po 340 korún za meter štvorcový a postavil byty. Hovorili sme s generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu PAVLOM KINČEŠOM.

Vedie Slovenský plynárenský priemysel byt na Štefánikovej ako svoj majetok?

„Nie, SPP má v účtovníctve v položke nedokončené investície hodnotu nákladov prestavaných na rekonštrukciu podkrovného priestoru. Nie je pravda, že som kúpil byt za 1647,90 korún, ako sa písalo. Kúpil som od mesta podkrovie so spoločnými priestormi, s pozemkom pod domom za viac ako 108-tisíc korún. Bolo to na základe mojej žiadosti a verejného prerokovávania v mestskom zastupiteľstve. Nebol som zvýhodnený, takto sa postupovalo aj s ostatnými žiadateľmi.“

Zaplatili ste plynárňam peniaze, ktoré dali do výstavby bytu?

„Nezaplatil, pretože sme štátny podnik a musel by som robiť zmluvu sám so sebou, aby som vypočítal cenu bytu. Ja som sa ale písomne zaviazal, že v čo najkratšom termíne vyrovnám všetky záväzky v spojitosti s investíciami SPP do tohto bytu.“

Aké sú tie záväzky?

„Okolo 4,8 milióna korún. Čiže keď zrátam všetko, čo za byt zaplatím, vychádza to na 28-tisíc korún za meter štvorcový. Zdôrazňujem, že som nebol zvýhodnený.“

Prečo je v byte nábytok kúpený Slovenským plynárenským podnikom?

„Je to výmysel a lož. V roku 1999 bol tento nábytok kompletne presunutý do zariadení Slovenského plynárenského priemyslu a nie je v mojom užívaní. Niekto sa tiež snaží nahovárať, že som za tri dni vysťahoval bývalého guvernéra Národnej banky Slovenska pána Masára z domu na Zvončekovej ulici, ktorý vlastní SPP. To nie je pravda. Národná banka mala s nami uzatvorenú zmluvu o prenájme. Nový guvernér nemal záujem zmluvu predĺžiť, a preto pán Masár ukončil svoj nájomný vzťah. To sú veci, ktoré majú za úlohu poškodiť moju osobu. Včera som požiadal Najvyšší kontrolný úrad SR, aby celú kauzu prešetril.“

Slovenský plynárenský priemysel v roku 1996 zaplatil za povalu 340 korún za meter štvorcový. Pre koho SPP vtedy staval tieto byty?

„Pre manažérov.“

Pre manažérov do osobného vlastníctva?

„Nie, pretože ako štátny podnik nemohli plynárne stavať do osobného vlastníctva. Ale nevylučujem, že cieľ bol previesť potom byty aj do vlastníctva. To je však otázka pre tých manažérov, ktorí to zadali, stavali a ktorí tam teraz bývajú.“

Ako budete vracať peniaze, ktoré ste sa zaviazali plynárňam zaplatiť?

„Splátkami v dohodnutých termínoch.“

Čiže v podstate ste si od SPP vybrali bezúročnú pôžičku na byt?

„Nie. Sám sebe nebudem určovať podmienky. Keď budú plynárne akciová spoločnosť, predstavenstvo rozhodne aj o úrokových podmienkach, aj o cene za byt. Nemám záujem byť zvýhodnený. Plynárňam chcem vrátiť všetky náklady, ktoré dali do bytu.“

Keby ste neboli generálnym riaditeľom, mohli by ste sám určiť, že budete v byte, do ktorého investovali plynárne, bývať a odkúpite ho?

„Ja som to nemohol urobiť, pretože som generálny riaditeľ a sme štátny podnik a neboli určené pravidlá hry. Preto to ostalo v položke nedokončené investície. Ale mohol som to urobiť ako manažér a zamestnanec po stanovení pravidiel.“

Čiže vopred, bez toho, aby niekto v plynárňach rozhodol, koľko budete platiť a či budete platiť, ste požiadali mesto, aby byt previedlo na vás.

„Ja som požiadal mestské zastupiteľstvo a žiadosti sa dalo vyhovieť, alebo nevyhovieť. Mestské zastupiteľstvo hlasovaním rozhodlo áno.“

Ale byt vystavali plynárne a dopredu ste si určili, kto v ňom bude bývať.

„Byt bol postavený pre generálneho riaditeľa a ja som po nástupe do SPP využil túto možnosť.“

Vy ste si sami rozhodli, že bude byt váš.

„Opakujem, že som nerozhodol, ale požiadal mesto o odkúpenie priestoru. Robíte logickú chybu, lebo plynárne do tohto priestoru len investovali.“

Nebolo by lepšie, keby najskôr kolektívny orgán rozhodol, že plynárňam budete splácať toľko a toľko, čím vrátite investície, a až potom podlahovú plochu odkúpite od mesta?

„Ale ten kolektívny orgán doteraz neexistuje.“

Bez jeho existencie ste sa teda rozhodli, že sa zaviažete splatiť toľko peňazí, koľko ten orgán po svojom vzniku určí?

„Ja som sa nezaviazal splatiť investície ako generálny riaditeľ, ale ako súkromná osoba. Keď sa zaviažem, že zaplatím organizácii všetky vynaložené náklady, k tomu nepotrebujem kolektívny orgán. Ja sa akurát môžem poradiť s manželkou.“

Odkedy bývate v tomto byte?

„Tretí rok.“

O nájom podkrovia najskôr požiadali plynárne, ktoré do výstavby bytu investovali. Keď má niekto nájomný byt, má prednostné právo na jeho odkúpenie. Ako je možné, že ho neodkúpil SPP, ale vy?

„V čase, keď som ho odkupoval, sa už nájomná zmluva medzi mestom a SPP skončila. Byt bol voľný, neobývaný. A bola možnosť len pre zamestnanca plynární, aby tam išiel bývať a odkúpil si ho. Neporušil som žiadny predpis ani zákon.“

Existuje písomný záväzok, že všetky prostriedky, ktoré plynárne investovali do bytu, uhradíte?

„Áno. Snažil som sa ešte vlani začať platiť, ale nebolo to možné preto, že sme štátny podnik. Musela by byť zmluva medzi mnou ako generálnym riaditeľom a mnou ako záujemcom o byt, čo je vylúčené.“

Môžete nám písomný záväzok ukázať?

„Nie, poskytnem ho kontrolným a vyšetrovacím orgánom.“