„Prečo sa robí umenie?“ odpovedal otázkou na otázku, čo ho viedlo k vytvoreniu busty prezidenta Schustera, sochár Ján Kulich. Portrétne busty štátnikov však nie sú jeho koníčkom. „Robím ľudí, ktorí ma čímsi vzrušujú, čímsi oslovujú. Nielen to. Robím to, čo nosím dlho v gebuli, a nakoniec to musím spraviť.“

S prezidentom sa dlho osobne pozná. „Keď zoberieme, koľko len urobil pre východ. Nie že vystaval Košice, ale že tam pritiahol vodu, proti všetkým, možno aj proti Bohu.“

Keď sa Schuster stal „veľkým pánom“, sochár a politik „sa od seba vzdialili“. Až keď prezident ochorel, rozhodol sa Kulich urobiť jeho bustu. Robil ju z pamäti, má to byť obraz prezidenta, ako ho vidí on. Fotografie vraj príliš nepomohli. „Na každej je iný.“ Sochári tomu hovoria „ťažká hlava“.

Prezidentov piatkový prejav o stave spoločnosti Kulich nepočúval, o politiku sa vraj nezaujíma. Medzi ľuďmi, ktorí ho oslovujú, ale politici sú. V ateliéri plnom sôch, z ktorých väčšinu tvoria busty, stoja i podobizne poslancov HZDS – Júliusa Bindera, Ivana Gašparoviča (ten sem chodil sedieť ako model), ďalej Andrej Hlinka, Ladislav Novomeský, Gustáv Husák či jazdecká socha maršala Žukova. Námety partizánov až po Matku Terezu, ktorú niesol Schuster ako dar pápežovi.

„Nikdy som sochy nepredával. Sem-tam, keď niekto veľmi chcel,“ tvrdí sochár. Za socializmu však patril k najúspešnejším autorom, ktorých diela zapĺňali verejné priestranstvá. Po revolúcii mnohé zmizli, diela mu vracali aj galérie. Stále ich však stojí dosť, napríklad vítajúca žena pred budovou parlamentu. „Ešte stále existuje komisia, ktorá ju mala dať dolu.“

Pred poslednými voľbami vyhral Kulich so svojou predstavou Štefánika konkurz na jeho sochu v Bratislave, dodnes nie je jasné, či sa projekt uskutoční alebo nie. Možno bude nový konkurz, lebo už vtedy zaznievali hlasy, že socha je škaredá. Od dôb socialistického realizmu autor svoj štýl príliš nezmenil. Po voľbách nadšenie pre Kulichove sochy opadlo a on sám považuje vec za stratenú.

Socha R. Schustera je z epoxidu, vlastne ani nie je úplne dokončená. Odliatie do bronzu je podľa autora drahé. Na poznámku, že sa o ňom hovorí ako o bohatom človeku, sa len usmeje. Opisuje, koľko stojí odlievanie času a námahy. V ateliéri sa za tie roky nazbieralo nespočetné množstvo bronzových sôch. Podľa informácií SME stojí odliatie busty do bronzu aspoň 15 000 – 20 000 korún.