
Premiér Raffarin bol zvolený už v prvom kole do parlamentu, minulý týždeň iba „pomáhal“ v kampani niektorým kandidátom volebnej aliancie pravice. FOTO - REUTERS
Väčšinou však reagovali skôr nezáujmom a pohŕdaním politikou.
Výnimkou bolo len druhé kolo prezidentských volieb, keď Francúzi s rekordnou účasťou odmietli ultranacionalistu Jeana-Marie Le Pena. Do Elyzejského paláca zvolili opäť Jacqua Chiraca.
Nedeľňajšie druhé kolo parlamentných volieb sľubuje najmenej prekvapení zo všetkých kôl. Už aj ľavica pripúšťa, že v parlamente stratí doterajšiu väčšinu, a bojuje len o to, aby to bola čestná porážka, nie debakel. S veľkou pravdepodobnosťou rozhodlo už prvé kolo: zvíťazila pravica, ktorá bude môcť postaviť stabilnú vládu na čele s Úniou za prezidentskú väčšinu (UMP). Chirac bude môcť na rozdiel od predchádzajúcich piatich rokov nerušene vládnuť ako silný prezident. Nebude ho obmedzovať rivalita s premiérom z opačného tábora. Kohabitácia - spolužitie pravicového prezidenta a ľavicovej vlády - sa skončí.
Socialisti sa snažili v závere kampane dohnať stratené a zabrániť aspoň zisku absolútnej väčšiny Chiracovej únie. Bývalý minister financií Dominique Strauss-Kahn v jednom zo svojich vidieckych vystúpení použil futbalovú terminológiu: „Kým nezaznie posledný hvizd rozhodcu, zápas nie je rozhodnutý,“ čím zároveň postavenie ľavice prirovnal k nedávnej trpkej futbalovej porážke Francúzska na majstrovstvách sveta.
Prvé kolo rozhodlo aj o eliminovaní nebezpečenstva ultrapravice. Do druhého kola postúpili kandidáti Národného frontu len v 37 obvodoch. Nikde vraj nevyhrajú.
V kampani pred všetkými kolami sa veľmi málo analyzovali konkrétne problémy. Kým v prezidentských voľbách sa hovorilo najmä o bezpečnosti, v parlamentných aj tento problém celkom vytlačila kohabitácia.
Ľavici ostal jediný tromf - vysoká účasť. Preto bolo v závere kampane jej témou číslo jeden mobilizovanie nevoličov z prvého kola. Úplne absentovali sociálne otázky i zahraničná politika.
Pravica si vydýchla už po prvom kole a teraz sa pripravuje na vládnutie. O post nového predsedu Únie za prezidentskú väčšinu i predsedu parlamentu zatiaľ zúri ešte mocenský boj, zato nová vláda je už známa. Premiér Jean-Pierre Raffarin podá v pondelok demisiu, aby ho Chirac ihneď znovu poveril zostavením vlády. Bude prakticky totožná s dočasnou, vymenovanou po demisii socialistického premiéra Lionela Jospina, ktorý odstúpil po prezidentských voľbách. Kreslo má neisté len minister pre európske záležitosti Renaud Donnedieu de Vabres, ktorého vyšetrujú pre ilegálne financovanie strany. Raffarin sa snaží vrátiť francúzskej vláde stratenú reputáciu, a preto ho vo vláde údajne nechce. Chirac, ktorého len nový prezidentský mandát ochránil pred formálnym vyšetrovaním v niekoľkých aférach, je proti. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
Výsledky posledného prieskumu IPSOS v 198 volebných obvodoch, kde sa má v druhom kole rozhodnúť o víťazovi medzi pravicou a ľavicou, prepočítané na počet kresiel z 577:
Pravica 53%
- Únia za prezidentskú väčšinu (UMP)
384 až 414 kresiel
- Únia za francúzsku demokraciu (UDF)
24 až 30 kresiel
Ľavica 47%
- Socialistická strana (PS)
115 až 145 kresiel
- Komunistická strana (PC)
14 až 22 kresiel
- strana Zelených
1 až 5 kresiel
(tasr)