Schuster a jeho mladý tlmočník Peteraj. Za nimi zľava: americký veľvyslanec Weiser, podpredseda vlády Csáky, veľvyslanec Bútora a minister Kukan. FOTO – AUTOR
Nemusel by ani nič povedať, o slávu sa mu postaral Bush. Všetci, ktorí Schustera vo vnútri Oválnej pracovne videli a počuli, sa však s miernym uľahčením zhodujú: Bol dobrý. „Dopadlo to ešte lepšie, ako sme očakávali,“ povedala údajne Bushova poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová.Pre nás sa stretnutie Bush – Schuster zlialo do niekoľkých sekúnd televíznych záberov. Tie sú dôkazom, že tam skutočne bol. Prezidenti sedeli vedľa seba a podali si dokonca ruky. Ľudia z ich kancelárií však vedia, že za týmito sekundami sú hodiny príprav.
Prijatiu v Bielom dome predchádzali opakované stretnutia s americkým veľvyslancom v Bratislave Ronaldom Weiserom. Za posledný mesiac prišiel trikrát na Slovensko aj Paige Reffe, ktorý pracoval v Clintonovej administratíve a má vo Washingtone dobrú pozíciu. Je konzultantom slovenskej vlády pre vstup do NATO. S nimi a s mnohými ďalšími sa Schuster radil, ako hovoriť s Bushom.
„Deň pred odchodom do Kanady a Ameriky sme sedeli desať hodín nad príhovormi v angličtine, ktoré mal prezident pripravené. Drilovali sme výslovnosť,“ hovorí Kamil Peteraj. Najmladší slovenský tlmočník, ktorý tlmočí prvú ligu. Má len 26 rokov a bol spolu s prezidentom v Bielom dome.
„Obdivoval som jeho pracovitosť. Napriek svojmu veku mal až neskutočnú výdrž. Po šiestich hodinách príprav som mal toho dosť, on však stále pokračoval.“
Spustené ramená
Ako jeden z mála Kamil Peteraj o prezidentovi nepochyboval. Keď sa blížilo ráno, v ktoré mal Schuster počas krátkych dvadsiatich minút presvedčiť Busha, že Slovensko je dobrým kandidátom pre NATO, rástla aj nervozita v jeho tábore. Zrejme najnervóznejší bol prezident. Ľudia z jeho okolia to už poznajú. Bolo to vraj na ňom vidieť. Najlepším znakom sú spustené ramená. Vtedy nie je vo svojej koži.
Rovnako sedel prezident aj skoro ráno v snáď najznámejšom washingtonskom hoteli Watergate. Takmer presne pred 30 rokmi tam vypukol škandál s odpočúvaním demokratov. Prezidenta Nixona stál vtedy kreslo. Možno aj preto sa niektorí obávali, ako dopadne Schuster u Busha.
Strach mal však aj iný dôvod. Prezident na tom nie je zdravotne práve najlepšie. Po komplikovaných problémoch je logické, že nie je vždy vo forme. Presne tak pôsobil deň pred rozhodujúcim stretnutím.
V Ottawe ho prijala generálna guvernérka Kanady. Vystúpil s manželkou z koča, prešiel popri čestnej stráži, predstaviteľke britskej kráľovny v Kanade predstavil zamestnancov slovenskej ambasády a potom prehovoril.
Podľa protokolu mal hovoriť dve minúty. Guvernérka prečítala dobrý prejav, ktorý sa zmestil na necelú stranu. Svoj čas stihla. Schuster sa pustil do niekoľkostránkového textu. Logicky to trvalo viac ako desať minút. Počas nich nevyzeral najlepšie. Podstatne horšie mu išla dlho trénovaná anglická výslovnosť, chýbala mu iskra. Keď potom v špeciále nad oceánom hovoril novinárom, že si všímal všetky ich grimasy a úškrnky, nemal pravdu. V záhrade si nik z neho neuťahoval, skôr bolo cítiť obavy.
Bez papiera
Na druhý deň bolo všetko inak. A to aj napriek nočnému letu z Kanady do Washingtonu. Znalci tvrdia, že na služobných cestách za morom je to podobné ako na lyžiarskom zájazde: tretí deň je kritický. Časový posun, plný program, málo spánku. Schuster prekonal aj to. Keď vychádzal z Bieleho domu, mal ramená vystreté. Bol sám so sebou spokojný.
Dopredu to však nebolo jasné. Po necelých piatich hodinách spánku sa prezident budí v hoteli Watergate. Hodinu pred stretnutím s Bushom za ním prichádza desiatka „radcov“. Ministri Csáky, Stank a Kukan, ľudia z našej ambasády vo Washingtone, jeho poradcovia z prezidentskej kancelárie a Paige Reffe. Dolaďujú posledné detaily. Schuster prišiel do Ameriky s pripravenými prejavmi. Jeden mal aj pre Busha. Teraz prezidenta presvedčili, že ho má zahodiť. Reffe, ktorý pomery v Bielom dome ovláda, hovorí, že Bush nečaká pripravený monológ. To ho nezaujme.
Schuster má preto hovoriť len krátko – nakoniec sú to tri minúty. Potom by sa mala rozprúdiť diskusia. Ak by to náhodou nešlo, je pripravený veľvyslanec Weiser. Jeho služby však zostanú nevyužité.
Schuster s Bushom si sadnú. Už v momente, keď si podávajú ruky, opadáva z nášho prezidenta nervozita a o chvíľu sa začne celkom dobrá debata. Nehovoria len o slovenských voľbách a našom vstupe do NATO. O tom Bush asi všetko vie. Tesne pred Schusterom vstúpil do Oválnej pracovne Weiser a prezidenta podrobne informoval o situácii u nás.
Po čisto slovenských témach prichádzajú preto na rad otázky, ktoré Busha skutočne zaujímajú. Reffe Schustera upozornil, že v Bielom dome budú chcieť počuť, čo si myslí o vojne proti terorizmu, o Blízkom východe. Keď potom Schuster spomenie holokaust, začne sa o týchto veciach hovoriť.
Schuster a tí druhí
Všetkých, ktorí by pochybovali, chcem dopredu ubezpečiť, že v Bielom dome som s prezidentom Bushom hovoril iba ja sám. Bolo to moje stretnutie, ubezpečuje neskôr v Bratislave na letisku prezident novinárov, ktorí by sa náhodou chceli pýtať aj ministrov.
U Busha totiž nebol prezident sám. Vnútri boli aj Kukan, Stank, veľvyslanec Bútora a Csáky. Toho na zoznam dopísali. Prezident s ním pôvodne nerátal. Zobral ho až na návrh americkej strany. Tá totiž doteraz oceňuje, že v súčasnej koalícii sú aj Maďari. Považuje to za jeden z najväčších úspechov posledných štyroch rokov. Je preto logické, že mali byť aj v Bielom dome.
Bush so Schusterom sedia vedľa seba na pohodlných kreslách. Ostatní, z americkej strany minister zahraničia Colin Powell, Condoleezza Riceová a veľvyslanec Weiser, sedia na pohovkách. Slováci oproti Američanom.
Desiatym do partie je mladý slovenský tlmočník. Stojí za ministrom Stankom a potichu mu tlmočí.
„Nemal som čas ani sledovať, čo sa deje okolo,“ hovorí Peteraj. „Akurát ma prekvapilo, aké uvoľnené a priateľské bolo to rokovanie. Pri stretnutí prezidentov by som to asi nečakal.“
Spevák
Všetko prebehlo hladko. Situáciu nepokazila ani Schusterova záľuba obdarúvať prezidentov osobnými darmi. Oficiálne viezol do Washingtonu veľkú vázu, valašku, opasok a klobúk. Naša kancelária ich odovzdala už pred stretnutím. Prešli kontrolou, či by náhodou nemohli vybuchnúť. V osobitnej miestnosti si ich potom Bush prezrel a počas rokovaní sa Schusterovi poďakoval.
Nášmu prezidentovi sa to ale zdalo málo. Chcel mu dať ešte niečo navyše. „Slováci nechodia bez darčekov,“ hovoril hrdo pred novinármi. Nakoniec však ďalšiu vázu a iné osobné predmety nedával v Oválnej pracovni. Bushovi ich doručia diplomatickou poštou.
Dary však nedostal len Bush či kanadský premiér Chrétien. U prezidenta mysleli aj na „obyčajných“ ľudí, ktorí ho počas cesty sprevádzali. Spomienku na Rudolfa Schustera majú aj ochrankári, aj šoféri áut z kolóny. Niektorí dostali od slovenských kolegov odznačik s našou vlajkou, iní CD s piesňami pána prezidenta: Miesto v Európe máme s SOP. Za morom im skutočne neprekážalo, že pieseň už vôbec nie je aktuálna. Nebolo im ani celkom jasné, kto je kto.
„Od koho máte to CD?“
„Od toho speváka,“ hovorí asi 50-ročný šofér mikrobusu Rico.
„Ten spevák je náš prezident.“
„To nie je možné, prezident je tam vpredu v kolóne. Dal mi to nejaký spevák.“
Dvaja muži
Z Bieleho domu vychádzajú dvaja muži. Vpredu spokojný Schuster. Má za sebou dobré stretnutie s Bushom. O niečo neskôr za všetkými ministrami tlmočník Kamil Peteraj. Ešte stále sa nevie spamätať, že na záver rokovaní mu osobitne prišiel podať ruku prezident Bush.
Keď stoja pred mikrofónmi novinárov, sú títo dvaja muži zrazu hlavnými postavami dňa. Jeden, starší, zo zvláštnou minulosťou. Druhý mladý. Pred Biely dom sa hodí akosi viac.
Autor: Washington – Bratislava
