BRATISLAVA – Slovenské strojárstvo sa po agónii, ktorú prežívalo v 90. rokoch, dostáva na rastovú trajektóriu. Prvý štvrťrok uzavrelo so ziskom na úrovni 3,4 miliardy korún, čo oproti rovnakému obdobiu minulého roka predstavuje nárast o takmer dve miliardy. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.
Ešte predvlani bolo pritom strojárstvo v strate približne tri miliardy, do ktorej sa „predralo“ z hlbokej 10-miliardovej straty za rok 1998. Za vysokým nárastom zisku však podľa hlavného vyjednávača Zväzu strojárského priemyslu Juraja Borgulu treba hľadať aj kreatívne účtovníctvo najmä veľkých strojárskych firiem. Tie si dokážu časť zisku, ktorú nechcú vykázať ku koncu roka, presunúť do prvého kvartálu ďalšieho roka, ktorý je preto tradične „silný“. Stáva sa preto pravidlom, že hospodársky výsledok ku koncu roka nebýva vyšší ako jeden– či jedenapolnásobok výsledku za prvý štvrťrok.
Veľmi pozitívny signál však podľa Borgulu vyslalo strojárstvo vo výške tempa rastu produktivity práce. Tá totiž za posledné tri roky dosiahla priemernú úroveň 60 percent na pracovníka. „V západnej Európe pritom považujú za obrovský úspech, že takúto úroveň dosiahli od roku 1985. Na Slovensku sme zatiaľ asi v polovici európskej produktivity, pri zachovaní súčasného tempa sa jej však môžeme priblížiť do troch až piatich rokov,“ skonštatoval Borgula.
Pomerne vysoké čísla vykazujú strojárske podniky aj vo výsledkoch vyprodukovanej pridanej hodnoty. Absolútne najvyšší nárast – až 95 percent – zaznamenala výroba označovaná ako ostatné dopravné zariadenia. Podľa Borgulu sa však za týmito vysokými číslami skrývajú aj radikálne nákladové reštrikcie. Pri raste výkonov potom prudko vzrastie aj objem pridanej hodnoty.
Tradične najvyšší zisk (1,462 miliardy korún) vyprodukovala výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov. Tu bol aj najvyšší, až 193-percentný medziročný nárast zisku.
V automobilizme sa v prvom štvrťroku vyplácali aj najvyššie mzdy. Najviac ľudí (48 582) však stále pracuje vo výrobe strojov a zariadení. Tu však počet zamestnancov medziročne klesol o 7,6 percenta, zatiaľ čo vo výrobe automobilov stúpol o 0,7 percenta a dosiahol 14 948 ľudí.
Najvyšší pokles zamestnanosti bol v prvom štvrťroku vo výrobe zdravotníckych, presných a optických prístrojov. Najväčší nárast zaznamenala výroba kovových konštrukcií.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
ZÁROBKY V STROJÁRSTVE (Sk)
priemer za hodinová
1. štvrťrok 2001 mzda
Výroba kovových konštrukcií 12 231,6 79,9
Výroba strojov a zariadení 12 150 80,7
Výroba zdravotníckych, presných 15 023,3 96,5
a optických prístrojov a hodín
Výroba motorových vozidiel, prívesov a návesov 16 597,7 101,4
Výroba ostatných dopravných zariadení 13 257,6 90,4