3.) z výkladového textu „alternatívnej“ učebnice pre 9. ročník základnej školy, ktorej autorom je historik Róbert Letz. Aj v jeho prípade platí, že len čo má historik osloviť žiakov, dostáva sa do interpretačnej schizofrénie, ktorú dokumentuje vo svojej reakcii na I. Kamenca (Nemám záujem klamať, SME 7. 5.).
Domnievam sa však, že to nestačí. Rovnako by totiž bolo treba ubezpečiť aj pätnásťročných žiakov, ktorým v učebnici interpretuje spôsob prípravy „deportácií Židov z územia Slovenska do nemeckých táborov na území okupovaného Poľska“. Teda historik Letz sa vo svojom texte pre deviatakov nedokáže otvorene, presnejšie a ani exaktnejšie v súlade s historickými faktami vyjadriť, že to boli nacistické koncentračné tábory, do ktorých boli Židia z územia Slovenska deportovaní.
Spôsob, akým interpretuje R. Letz deportácie Židov zo Slovenska v učebnici dejepisu, je klasickým príkladom spochybňovania podmieňujúceho vzťahu medzi historiografiou a výučbou dejepisu, ktoré vedie často k vedomému pozabúdaniu na historický fakt, a teda aj k možnému klamstvu, zvlášť keď si autor v úvode svojej učebnice kladie za cieľ „verne a pravdivo podať udalosti našich najnovších, často ešte stále živých a neuzavretých dejín“.
Autor: VILIAM KRATOCHVÍLAutor sa zaoberá problémami tvorby učebníc dejepisu)
