plánovaných výdavkov na mzdy a sociálne dávky.
Kým príjmy by mali dosiahnuť 224 miliárd korún, čím prekročia tohtoročnú úroveň o 4,2 miliardy, vo výdavkoch „hrozí“ nárast až o 22 miliárd na 280 miliárd korún, bez započítania štátnych záruk a štátnych dlhopisov. „Nepriaznivá je skutočnosť, že na raste výdavkov sa nepodieľajú výdavky na infraštruktúru, resp. rozvojové projekty, ale na spotrebu: mzdy a sociálne účely,“ upozornilo ministerstvo financií.
Vôbec najvyšší nárast očakáva v mzdách v štátnej správe - o necelých 12 miliárd korún. Je to výsledok zákona o štátnej a verejnej službe. Sociálne výdavky stúpnu o 7,6 miliardy najmä kvôli sociálnym dávkam, príspevku na bývanie a rodičovskému príspevku.
Ministerstvo priznáva, že taký vysoký objem výdavkov by neumožnil dodržanie schodku 35 či 40 miliárd, čo zodpovedá úrovni 3 alebo 3,5 percenta. „Rešpektovanie tejto hranice (…) by znamenalo, že výdavky rozpočtu môžu predstavovať maximálne 260 až 265 miliárd korún,“ dodalo ministerstvo. Navrhuje aj oblasti, na ktoré sa treba zamerať pri hľadaní škrtov. Mali by sa prehodnotiť napríklad 13. platy štátnych zamestnancov, sociálne dávky, plošné rodinné prídavky či výstavba diaľnic.
Ekonómovia však vidia priestor na šetrenie aj inde. „Malo by sa začať s rušením dotácií najmä do poľnohospodárstva v rozsahu niekoľkých miliárd,“ myslí si hlavný analytik ING Bank Ján Tóth. Ďalšími možnosťami sú podľa neho zrušenie okresných úradov a zníženie počtu zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu. „Plošné zmrazenie miezd a zastavenie diaľnic je technicky najjednoduchšie riešenie, ale nie najvhodnejšie,“ upozornil Tóth. Rozpočtovým príjmom by podľa neho mohlo prilepšiť harmonizovanie dolnej a hornej hranice DPH.
„Bude to ťažký rok, pretože rozbehnuté reformy ešte nebudú prinášať úspory. (…) Ak by bol deficit verejných financií (bez nákladov na ozdravenie bánk) tri percentá, bol by to úspech,“ tvrdí Tóth.
Napätosť verejných financií nezmierni ani prípadný predaj zostávajúceho podielu štátu v telekomunikáciách a elektrární. „To zrejme nevyrieši problémy roka 2003, ale ak sa to použije na riešenie dlhu, pomôže to až v roku 2004,“ povedal.
JURAJ JAVORSKÝ
Východiská budúceho rozpočturast HDP 4,1 % - 4,3 %
priemerná inflácia 5,7 % - 7 %
nezamestnanosť 17,5 % - 18,5 %
výdavky 280 miliárd
príjmy 224 miliárd
cielený schodok 35 - 40 miliárd
