Na snímke vľavo 18-ročná Martinčanka Lucia Klocová (číslo 138) vedie štartové pole na 800 m na Pasienkoch. V závere ju predstihla iba Ruska Natalia Krušelevová (číslo 135). Vpravo je s číslom 163 Miriam Bobková, ktorá na 100 m prek. zlepšila slovenský rekord časom 13,48 s.

Bratislavský atletický sviatok nepriniesol v utorok nič nové. Výnimočné označenie sme mu dali iba z úcty k tradícii. Cena Slovenska Slovak Gold, tak sa míting nazýva štyri roky, priniesla aj teraz solídny šport na úrovni konkurencieschopnosti slovenskej kráľovnej športov, ale z európskeho pohľadu odvar. Všetka česť ľuďom, ktorí bývalú slávnu „péteesku“ udržujú pri živote. Dokedy im vydrží chuť, je otázne.

Na budúci rok pripravuje Medzinárodná asociácia atletických federácií (IAAF) nový systém súťaží Grand Prix. Bratislavský podnik by mohol ašpirovať na zaradenie do tretej kategórie. IAAF zostrene sleduje výkony, návštevnosť, prostriedky vynaložené na odmeny a televízne krytie. Cena Slovenska z hľadiska týchto kritérií viac-menej uspela v prvom bode. Druhý ako-tak uspokojil na Slovensku (2000 divákov zdarma za pekného počasia), tretí takmer a štvrtý vôbec nejestvujú. Hókus-pókus s pozvaním jednej megahviezdy si organizátori nemôžu dovoliť. Taký „úlovok“ stojí priblíže stotisíc dolárov, čo je rozpočet celého bratislavského mítingu. To v prvom a veľmi praktickom rade. V druhom, teoretickom, je veľmi otázne či by takýto ťah prilákal na štadión desaťtisíc divákov.

Slávnostné otvorenie utorkového mítingu rámovali slová nášho bronzového medailistu z majstrovstiev sveta 1997 v Aténach na 110 m prekážok Igora Kováča, bývalej svetovej výškarky Márie Mračnovej, súčasnej šéfky Slovenského atletického zväzu (SAZ) i šesťdesiatiny oslavujúceho bývalého predsedu SAZ Antona Ihringa. Sympatické ústretové a galantné gestá Ihringa a Mračnovej ukázali, že slovenská atletická rodina nemusí byť navždy znesvárená.

Igor Kováč sa po sérii dlhodobých zranení lúčil s aktívnou činnosťou a možno začne funkcionársku. Manažérske miesto vo zväze má pripravené. Skvelý atlét sa zamýšľal nad budúcnosťou slovenskej kráľovnej športov. Príčinu zlej súčasnosti vidí v rozmetaní celého bývalého systému športových tried, gymnázií, vrcholových stredísk. Kováč žil dlhé roky v Prahe. Povedal, že u susedov až také zásahy neurobili. Princíp stredísk vrcholovej atletiky pokračuje v kluboch, atletické gymnáziá zostali.

Vrcholový míting sa môže udržať iba v krajine aspoň s prijateľným pretekárskym zázemím. Bývalé Československo ho malo, potom bratislavský míting chvíľu žil zo skvelej tradície, aby dnes stál nad priepasťou možného zániku. Kováčove slová možno dať do súvisu tiež s Cenou Slovenska. Bude o ňu záujem, ak si ho získa celá slovenská atletika. Napokon, načo je krajine veľký míting v živoriacom športe. Možno v bohatých naftodolárových štátoch. Ako atrakcia.