Delegátov Loja Džirgy (Veľkej rady) chránia afganskí policajti i príslušníci medzinárodných mierových zborov (ISAF). FOTO - REUTERS
Po rokoch sovietskej okupácie, občianskej vojny, náboženského fanatizmu či amerického bombardovania, sa Afganci dočkali chvíle, keď môžu rozhodnúť, ktorým smerom sa bude ich krajina uberať. Či v krajine, kde je kalašnikov niečo ako mobilný telefón u nás, zavládne etnický zmier, je veľmi neisté. Po dvoch dňoch záhadných rokovaní totiž vysvitlo, že okrem tradičných etnických hádok sú problémom Veľkej džirgy aj stúpenci bývalého kráľa Muhammeda Zahíra Šaha.
Kandidátov na hlavu štátu bolo viac. Prvým je favorit Spojených štátov - dočasný premiér - Hamíd Karzaj. Podporu mu vyjadril aj bývalý monarcha. Práve podpora kráľa Karzajovi vyvolala reakcie, podľa ktorých je džirga nedemokratická. Stúpenci kráľa sa domnievali, že ich staručký chránenec zasadne na kreslo hlavy štátu. Ich protestné hlasy sa začali ozývať po tom, ako Zahír Šah už v prvý deň džirgy povedal, že nemieni kandidovať a že podporuje Karzaja. Hluční delegáti z celého Afganistanu okamžite povedali, že ide o „frašku“ a že americkí vyslanci na kráľa tlačili, aby sa kandidatúry vzdal.
Túto možno mylnú a možno pravdivú domnienku napokon hmlisto vyjadril aj bývalý afganský prezident Rabbáni. Ten tiež kandidoval na post hlavy štátu, no svojej kandidatúry sa vzdal v prospech Karzaja. Pred novinármi však povedal, že „Afganci sú dostatočne dospelí na to, aby sa vedeli rozhodnúť aj sami“. Keď sa ho ostrieľaní korešpondenti pýtali, čo tým myslí, odpovedal, že „niektoré zahraničné sily vykonávajú nepotrebný vplyv“. Neuviedol, že hovorí o Amerike, v hlavách afganských delegátov však urobil poriadok: kráľ nebude kandidovať, lebo Američania chcú Karzaja.
Delegáti sa napokon podľa BBC priamo sťažovali, že americký nátlak v prospech Karzaja je až príliš viditeľný.
Ústrednou témou Veľkej džirgy sa tak stala postava kráľa. Podceňovať by sa nemali však ani etnické tlačenice. S kráľom (Paštunom) ako hlavou štátu a Karzajom (Paštunom) ako premiérom by Tadžici cítili paštunskú nadvládu. Tadžici, ktorí predstavovali hlavnú protitalibanskú silu - Severnú alianciu, by sa tak cítili poškodení.
Dohody z Bonnu z decembra minulého roku vybudovali veľmi krehkú etnickú rovnováhu, ktorá mierne uprednostňovala Tadžikov. Išlo o odmenu za úlohu Severnej aliancie pri ničení Talibanu. Paštuni, väčšinová národnosť (podľa odhadov od 38 do 60 percent obyvateľstva), preto podľa očakávaní požadujú väčší priestor vo vláde. Už zabudli, že ešte pred pol rokom boli spájaní s talibanským režimom. Ako istú kompenzáciu vnímali práve viditeľné umiestnenie pre kráľa, ktorý bol podľa nich schopný zjednotiť celý Afganistan. Karzaj preto musí ako favorit na premiéra nájsť také riešenie, aby mohol kráľa funkčne upratať na tú správnu stoličku. Najlepšie takú, ktorá nemá veľa právomocí, ale bude každému na očiach.
JURAJ TOMAGA
