Pri pátraní po nezvestných používa polícia aj vrtuľníky. Vrtuľník letky ministerstva vnútra je vybavený špeciálnym termozariadením na vyhľadávanie i neživých tiel. FOTO ARCHÍV – TASR
BRATISLAVA – Na Slovensku ľudia nahlásia ročne 1200 nezvestných osôb. Polícia z nich vypátra 80 percent. Nezvestných najčastejšie nájde na Slovensku, odchádzajú však aj do zahraničia, najmä do Čiech.
Podľa riaditeľa odboru pátrania na kriminálnej polícii Jozefa Kromerinského mnohí zmiznú dobrovoľne.
Polovica zo zmiznutých sú deti a mladiství. Veľkým problémom sú mladé dievčatá, ktoré sa nechajú nalákať na prácu v zahraničí: „Niektoré sú závislé od drog, iné si myslia, že dobre zarobia.“ Väčšinou končia ako prostitútky. V zahraničí prídu o doklady a domov sa dostávajú len veľmi ťažko.
Rodičia si takúto možnosť málokedy pripúšťajú. Väčšinou hovoria, aké boli ich deti vzorné a až po dlhšom čase priznajú, že napríklad otec dcére krátko pred tým, ako zmizla, strelil facku. To je prípad dievčiny, ktorú našli vo Švajčiarsku na dovolenke. Urazila sa a odišla bez toho, aby oznámila kam.
Z dospelých ľudí miznú väčšinou chlapi. Okrem toho, že sa chcú stratiť, pretože chcú začať nový život, sa stáva, že sa im niečo stane: „Je to najmä prípad podnikateľov.“
Ak polícia vypátra človeka, ktorý má viac ako osemnásť rokov a neželá si, aby o ňom rodina vedela, polícia to musí rešpektovať. Ľudia sa niekedy len hanbia za to, čo robia. Často sa preto stáva, že policajt oznámi rodine len to, že jej člen žije a je v poriadku.
Ľudia podľa polície často nedostatočne popíšu, čo má človek na sebe, prípadne iné znamenia na tele, ktoré boli preňho typické. V šoku zo straty blízkeho sa nevedia dobre sústrediť: „V Dunajskej Strede sme vylovili mladé dievča, ktoré malo krásne špecifické čižmy, v jednom uchu tri strieborné náušnice, v druhom jednu. Nikto sa neozval,“ hovorí Kromerinský.
Podobne nikto nepočul ani o chlapcovi, ktorý síce bol iba v plavkách, ale na krku mal ručne tkaný kožený kríž: „Kto ho pozná a komu chýba, určite vie, že taký kríž nosil.“
Po dvadsiatich rokoch polícia pátranie vždy skončí.
Dodnes je na Slovensku 140 neidentifikovaných mŕtvol. Pri ľuďoch, ktorí sú nezvestní už veľa rokov, je veľmi pravdepodobné, že nežijú.
To môže byť prípad Blaženy Fišanovej z dediny pri Komárne. Zmizla v roku 1987, keď mala sedemnásť rokov. Naposledy ju videli rozprávať sa na ulici, podľa kamarátov išla domov. Nedorazila tam. „Doposiaľ sa nenašlo ani telo,“ hovorí Kromerinský.
Blaženinej matke Irene sa o prípade nechce rozprávať: „Už toľko sa popísalo a nič mi nepomohlo.“ Keby vedela, že zverejnenie jej pomôže, porozprávala by všetko. Už tomu však neverí. Pred troma rokmi jej zomrel manžel.
Od ôsmeho januára tohto roku je nezvestná aj 16-ročná študentka Timea Naďová z dediny Viničky pri Trebišove. Odišla z domu k lekárovi a už sa nevrátila. Jej tašku aj s dokladmi našli pohodenú na blízkom železničnom moste. Ani rozsiahle pátranie po okolí nepomohlo nájsť telo. Polícia vypracovala viacero verzií: „Mohla spáchať samovraždu, mohol jej niekto ublížiť alebo ušla a taškou chcela políciu zmiasť.“
Koľko ľudí tento rok zmizlo počet vypátraných
Do 15 rokov 110 109
Od 15 do 18 rokov 139 127
Dospelí 215 167
Dôchodcovia 15 14
Zdroj: Kriminálna polícia
