Starostlivosť o dieťa v štátnom zariadení stojí 170-tisíc korún ročne, neštátne zariadenia by mali dostávať na dieťa päťdesiat percent tejto sumy, teda 85-tisíc ročne. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
detským domovom na Slovensku, ktoré prišlo s touto novou formou náhradnej výchovy.
Detské centrum má 22 detí v šiestich profesionálnych rodinách. Starostlivosť o dieťa v štátnom zariadení s podobným počtom detí stojí štát približne 170-tisíc ročne. Podľa zákona neštátne subjekty majú dostať minimálne polovicu z tejto sumy. Krajský úrad v Žiline vyčlenil ružomberskému zariadeniu len 34 percent.
RUŽOMBEROK - Riaditeľ neštátneho detského domova Detské centrum v Ružomberku Viktor Blaho odmieta prijať 622-tisíc korún od krajského úradu. Sťažuje sa, že je to len tretina zo sumy, ktorá im podľa zákona patrí. Tvrdí, že starostlivosť o deti v ich zariadení je ohrozená a zvažuje podať žalobu.
Krajský úrad, ktorý peniaze prerozdeľuje, odôvodňuje svoj krok ich nedostatkom pre neštátne subjekty a tým, že v detskom centre sa zvýšila kapacita. „Už roky podporujeme vznik neštátnych subjektov, ale rozpočet v Žilinskom kraji je v rámci Slovenska najnižší. Pán Blaho o tom vedel tiež a napriek tomu zvýšil počet detí v zariadení. Požiadali sme ministerstvo financií o preklasifikáciu finančných prostriedkov z dávok sociálnej pomoci a štátnych sociálnych dávok, ministerstvo to však zamietlo. Hľadáme iné možnosti riešenia, nikto nepovedal, že Detské centrum nemôže dostať ďalšie peniaze. Zatiaľ ich však nemáme,“ hovorí František Jedinák, šéf sociálneho odboru na krajskom úrade.
„Sme nútení si požičiavať,“ komentujú situáciu manželia Vaňovci z Vyšného Kubína. Ku svojim trom deťom si pred štyrmi rokmi zobrali ďalších päť.
„Naše deti to necítia. Nemôžeme im ani povedať, že nemáme peniaze na to alebo ono. Takéto slová počúvali vo svojej pôvodnej, biologickej rodine, nakoniec skončili v nejakom prístrešku bez vody a elektriny. Zasa nás zoberú, pomyslia si a to by bolo to najstrašnejšie.“
Za celý konflikt môžu podľa Jedináka poslanci, ktorí prijali zákon, ale v štátnom rozpočte ho nezohľadnili.
Aj tretí sektor tvrdí, že legislatíva nie je dotiahnutá. Napríklad v tom, že ak v priebehu roka pribudnú v domove nové deti, nedostanú na ne peniaze, lebo rozpočet sa robil na stav detí v predchádzajúcom roku.
Parlament sa v súčasnosti zaoberá návrhom zvýšiť príspevok na dieťa v neštátnom detskom domove na 75 percent zo sumy 170 000, ktorou štát prispieva na dieťa v štátnom domove.
„To však nerieši problém. Zákon tým diskriminuje naše deti, ktoré sú podľa toho zrejmé iné ako tie, ktoré sú umiestnené v štátnych zariadeniach,“ hovorí Blaho.
„Každé dieťa má právo na rovnosť a právo na rodinu. Kým je dieťa v štátnom domove, peniaze naň sú. Keď sa dostane do rodiny, tak zrazu narazíme na chyby systému. Dokonca sme stretli s názorom, že keď sme si tie deti zobrali, je to náš problém a nemáme čo žiadať od štátu peniaze,“ dodáva profesionálna mama Vaňová.
ANDREA HARMANOVÁ
