Slovenské vysoké školy tvrdia: bez prijímačiek to nejde. FOTO - ARCHÍV
Niektorí odborníci poukazujú na to, že je mrhanie časom, energiou a prostriedkami, keď študentov dvakrát v krátkom čase skúšajú z toho istého. Aj riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Vladimír Repáš si myslí, že by „vysoké školy mali vyžadovať to, čo sa učí na stredných školách, ale nie to, čo obsahuje katalóg požiadaviek na maturitnú škúšku.“
Študenti sa však väčšinou nesťažujú na to, že by prijímačky boli vlastne len druhou maturitou. Skôr sa im zdá, že nie je fér, keď od nich vysoké školy vyžadujú vedomosti, ktoré sa na stredných školách neučia.
„Naša škola je uznávaná a máme viac záujemcov o štúdium, ako môžeme prijať. Kto chce u nás študovať, musí preukázať skutočný záujem o odbor na ktorý sa hlási, nie iba bežné stredoškolské vedomosti,“ hovoria pedagógovia na vychytených školách.
Navyše, vysoké školy nemajú kapacity pre všetkých záujemcov a ak by prijímali študentov bez skúšok, „vylučovacie sito“ by sa len presunulo do prvých semestrov vysokoškolského štúdia.
„Odbúranie prijímačiek by nikomu nepomohlo,“ myslí si prorektor Univerzity Komenského Ivan Ostrovský. „Konečným dôsledkom takéhoto prístupu by bola strata času na strane študenta, ktorý v priebehu prvého ročníka neuspeje a nehospodárne vynaložené prostriedky na strane spoločnosti. Aj keď sa pri prijímacích pohovoroch vyskytnú omyly, nedostatky a možno aj podvody, sú určite menej subjektívne ako skúšky, ktoré sa odohrávajú iba medzi študentom a skúšajúcim.“
MONA GÁLIKOVÁ
