domácom výkone môžu dve tesné prehry trénerku Slovenska VIERU ZAŤKOVÚ dvojnásobne mrzieť.

Do Slovinska ste cestovali aj po herný reparát. Vydaril sa?

„Určite. Keby sme tak ako v Ľubľane hrali aj v Šali, tak by sme asi postúpili. Slovinky by v takom prípade hrali v odvete určite inak.“

Vyskytli sa v odvete fázy, keď ste verili v postup?

„Súper sa stále držal vpredu. Určite sme však mohli uhrať lepší výsledok. Napríklad gól v poslednej sekunde prvého polčasu bol celkom zbytočný. Namiesto zakončenia útoku na 13:13 bolo 12:14. Vždy sa nám podarilo dotiahnuť manko, no potom sme urobili chyby, z ktorých Slovinky profitovali. Navyše im rozhodcovia v dôležitých okamihoch ponechávali dlhšie loptu. Na rozdiel od domáceho duelu tentoraz hráčky príkladne bojovali. Bolo vidno, že chcú.“

Viete si dnes vysvetliť zlyhanie v prvom zápase?

„Priznám sa, celkom nie. Nič nenasvedčovalo takému výkonu, aký v Šali predviedli.“

Už tušíte, kde sa stala chyba…

„Sčasti to bola nepripravenosť, sčasti aj nedisciplinovanosť hráčok. Najväčšou mojou chybou bolo, že som sa spoliehala na informácie, ktoré mi o sebe dávali hráčky samy. Mala som za nimi vycestovať a vidieť ich. Získala by som na ich hru iný pohľad. Neuspeli sme aj preto, že moje hráčky neboli po hádzanárskej stránke tentoraz kompletné. V niektorých činnostiach zaostávali.“

Po zápase v Šali ste vyhlásili, že pri reprezentácii končíte.

„Musím to zvážiť a v sebe utriasť. Nikam sa znovu hrnúť nebudem. Som ochotná robiť funkciu ďalej, ale to by sa muselo začať s čistým stolom. A v slovenskej hádzanej je dnes veľa činiteľov, ktoré prácu trénera ovplyvňujú. Tie stresy a výška platu mi za to nestoja.“