
Shellwoy. FOTO - www.shellwoy.sk
Umelci sa vo svojej tvorbe spoliehajú na kadečo, napríklad bratislavská kapela Shellwoy sa spoľahla na nadprirodzené sily. „Kedysi sme vyvolávali duchov,“ hovorí líder formácie a textár Tibor Rostas. „Jeden z nich nám poradil, nech určite použijeme tri písmená w-o-y, vraj ich zoskupenie je pre nás nevyhnutné,“ dodáva. V deväťdesiatom druhom roku teda vznikla kapela, ktorá prvou časťou slova shell evokuje úkryt, pokoj mora a woy ako šťastný dodatok.
Hoci kapela s prestávkami funguje už desať rokov, na oficiálnom nosiči vyšla len raz, v deväťdesiatom treťom na kompilácii indies kapiel Roba Gregora. Dôvodom nezáujmu veľkých vydavateľov je angličtina, v ktorej Shellwoy spievajú. „Lenže k tejto hudbe si slovenčinu neviem predstaviť,“ hovorí Tibor Rostas.
Podsvietené tváre na obale maxisinglu, s ktorým formácia vyráža do povedomia ľudí, evokujú skôr temný gothic rock. Ale prvé, čo vám napadne keď počujete singel Club Atlantis, je hlas Roberta Smitha a hravá melódia kapely The Cure. „Neonovoromantika,“ dohodneme sa na štýle s Tiborom, ktorý v kapele spieva, hrá na syntetizátoroch a akustickej gitare. Jeho brat Michal hrá na bicie a kapelu dopĺňa Peter Ďuračka na base.
Hoci Shellwoy nepracujú so súčasnými možnosťami elektroniky, svoje pesničky poskytli úspešným remixérom TC Lemons a Nylon Union. O albume, ktorý vyjde v septembri na vlastné náklady skupiny, je už teraz známe, že bude celý po anglicky. Na textoch, aj niektorých podkladoch spolupracoval niekdajší člen Shellwoy Karol Mikloš. Jednu skladbu nahrával orchester, ktorého členovia dostali podklady e-mailom a ich príspevky sa samplovali do ucelenej skladby. Texty Shellwoy si všímajú rýchlosť a povrchnosť vzťahov a spoločnosti, no nechcú sa moralisticky izolovať. Kapela nakrútila aj zopár klipov a podľa informácií na jej webovej stránke Club Atlantis bol „v roku 1997 vzhľadom na drogovú tematiku a náznaky samovraždy z vysielania stiahnutý“. Klip bude na multimediálnom albume ako raritka a kapela tento mesiac nakrúti remake klipu v prostredí fabriky.
DENISA VOLOŠČUKOVÁ