FOTO – AUTORKA

Oslovili sme preto prváčky na Právnickej fakulte UK v Bratislave VERONIKU STRIEŽENOVÚ a JUDITU RYBÁROVÚ, aby nám prezradili, ako si spomínajú na vlaňajšie prijímačky.

Čo ste robili preto, aby ste sa dostali na školu?

VERONIKA: „Chodila som na súkromné konzultácie, lebo známi mi hovorili, že konzultácie na fakulte za mnoho nestoja. Tam vám dajú len základné podklady a nič bližšie. Len nadškrtnú, na čo sa máte pripravovať.“

Koľko si platila za doučovanie?

VERONIKA: „Dosť. Chodila som každý týždeň na dvojhodinovku, platila som okolo päťsto korún. Bola som tam asi desaťkrát. Na každú som sa mala niečo naučiť a potom som z toho dostala test. Ak by som ho neurobila na určitý počet bodov, mohla ma učiteľka vyhodiť – mala totiž dosť študentov.“

Keby si sa spoliehala len na stredoškolské učivo, myslíš, že by si skúšky zvládla?

VERONIKA: „Určite nie. Strašne ťažké boli najmä dejiny, ich rozsah bol obrovský. Boli tam otázky na veci, o ktorých som v živote ani nepočula.“

Prijali ťa na prvý raz?

VERONIKA: „Nie, na prvý raz mi to nevyšlo. Prijali ma až ďalší rok.“

Ako to bolo s tebou, Judita?

JUDITA: „Ja som sa dostala na prvý raz. Chýbal mi síce jeden bod, ale potom vzali dodatočne 50 študentov, tak ma prijali. Odvolanie mi zamietli, ale potom údajne rozšírili počet študentov.“

Aj ty si sa špeciálne pripravovala?

JUDITA: „Nie.“

Proste si len prišla a urobila prijímačky?

JUDITA: „Áno. Bolo to len bifľovanie sa, ale také sú aj skúšky. Nemusíme mať prehľad, musíme sa len drviť.“

SOŇA REBROVÁ