Prijímačky sú pre študentov poriadnou záťažou – čím viac bodov v testoch získajú, tým sa ich šanca na prijatie zvyšuje. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Pre prijatie syna či dcéry na vysokú školu dokážu rodičia urobiť veľa. Prosiť, podplácať i vyhrážať sa. Na dekanov a rektorov vysokých škôl sa v období prijímačiek vyvíjajú silné tlaky, hoci to nie každý verejne prizná. Školstvo (najmä vysoké) je podľa ľudí tretí najskorumpovanejší sektor. Oznámení o prijímaní úplatkov za prijatie na vysokú školu je však ako šafranu. Ľudia mlčia. Buď preto, že niečo dali, alebo preto, že zistili, že podplácaním si nepomôžu.
Ľudia sa pokúšajú podplácať
Dekan Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Miron Zelina bol pre SME ochotný potvrdiť, že rodičia to skúšajú rôznymi spôsobmi. „Minule za mnou prišla jedna babka a vnucovala mi obálku so slovami: Ja viem, ako to chodí. Babka, dajte to preč, vravím jej. Ale ona ani počuť, vraj akože, veď je tam dvadsaťtisíc. Aby som ju upokojil, povedal som jej, že sa na to pozriem, ale nech mi nič nedáva,“ hovorí M. Zelina.
Ako ďalší príklad spomína ľudí, ktorí sa pokúšajú vydierať. „Prídu za mnou, elegantní, v saku a vytiahnu právnickú vizitku. Povedia: Potrebujem, aby sa k vám na školu dostal syn môjho známeho. Určite nemáte všetko právne čisté, ak ho nezoberiete, budete niesť dôsledky.“
A raz sa mu dokonca stal aj úplne opačný prípad: „Prišiel za mnou rozčúlený pán, ktorý chcel, aby som neprijal jedno dievča. Vraj sa ich rodiny neznášajú. Vravím mu, ale ako to, veď je to mladé dievča, čo má ono s vaším starým sporom, zabudnite na to. Ale on si nedal povedať, vraj v tej rodine sú všetci zlí!“
Školy proti korupcii bojujú rôzne
Napriek klesajúcej pôrodnosti sa na vysoké školy hlási stále viac žiakov. Ministerstvo školstva je tomu rado. V počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí sme totiž stále podpriemerní. Kým vo svete má vysokú školu asi 30 percent aktívne činnej populácie, u nás len asi desať.
Problém je len v jednom: pre všetkých niet na školách dosť miest. To je aj dôvodom, prečo sú reči o korupcii také rozšírené. O najvychytenejších školách: práve, medicíne, ekonómii letia doslova fámy. Školy však robia všetko preto, aby pri prijímaní ku korupcii nedošlo.
Aj lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave je presvedčená, že ich systém prijímacích skúšok je maximálne čistý.
„Nemusíme strážiť každého zamestnanca, ktorý bude uchádzačom alebo ich rodičom sľubovať, že „to zariadi“. Sme si totiž istí, že žiadny náš zamestnanec vo veci prijímacích skúšok nemá čo predať,“ hovorí prodekan Martin Dúbrava.
Lekárska fakulta totiž každý rok zverejňuje všetky testové otázky a správne odpovede na ne, uchádzač si na prijímacie skúšky nemôže priniesť doma vyplnený test, lebo ten nebude mať dve kontrolné pečiatky a celý proces prijímacích skúšok ponúka už po tretí raz novinárom na kontrolu.
Viac ako stredoškolské učivo
Ústav informácií a prognóz školstva zaevidoval ku koncu mája 106 671 prihlášok na vysoké školy. Tieto môžu prijať 35 063 študentov.
„Je paradoxné, že iba niektoré fakulty, respektíve študijné odbory zisťujú predpoklady na výkon povolania, na ktoré sa študent bude pripravovať,“ hovorí Jozef Smida z Ústavu informácií a prognóz školstva. Na výber študentov používajú vysoké školy iný kľúč - vedomostné sito.
Podľa materiálu, ktorý si pre interné potreby dal vlani vypracovať bývalý minister školstva Milan Ftáčnik, z úrovne stredoškolského učiva vychádza len asi 70 percent fakúlt. Zvyšných tridsať percent ho považuje len za základné, a rozširujú skúšky aj o iné požiadavky a vedomosti.
„Výsledky zo strednej školy zohľadňujú pri prijímacích pohovoroch len prírodovedné a technické fakulty. Pre väčšinu fakúlt sú však jedným z posledných bodových ziskov a niekde ich vôbec neberú do úvahy,“ vysvetľuje Oldřich Bránecký zo sekcie vysokých škôl ministerstva školstva.
Treba sa len bifľovať
Aby študenti uspeli, ostáva im len jedno: dobre sa nadrviť všetko, čo vysoké školy požadujú. Jedno je totiž isté: ak urobia testy na 90 až 100 percent bodov, na školu ich prijmú. Nemusia sa spoliehať na protekciu.
SOŇA REBROVÁ
