Placebo: Black Market Music * Emi

Je potrebné, aby sa s každým novým albumom kapela vyvíjala a posúvala aspoň kúsok ďalej? Táto otázka sa pravidelne recenzentom vynára pred očami, keď sa dostanú k albumu, ktorý sa im páči, považujú ho za dobrý, ale vedia, že znie navlas rovnako ako jeho predchodca.

Aktuálnym ukážkovým prípadom je Black Market Music, novinka od britského tria Placebo, vedeného mladistvo vyzerajúcim spevákom, gitaristom a skladateľom Brianom Molkom, ktorý okrem všetkých týchto funkcií plní aj úlohu charizmatického idolu „násťročných“ fanyniek, a ako sa zdá z fotky v booklete, vôbec mu to neprekáža. Všetkých dvanásť pesničiek - plus podarený skrytý track - nového albumu je veľmi počúvateľných, melodických, občas dokonca príjemne nápaditých a s hitovými ambíciami.

Lenže presne takých istých bolo aj dvanásť pesničiek - plus podarený skrytý track - nachádzajúcich sa na predchádzajúcom a veľmi úspešnom albume Without You I‘m Nothing z roku 1998. Rovnako surový zvuk bicích, rovnaký zvuk bustrovaných gitár - navyše zahraných identickým spôsobom, rovnaká dramaturgia albumu, rovnaká atmosféra a v neposlednom rade aj rovnaký Molkov spev, vďaka ktorému sa nedajú piesne Placebo pomýliť s ničím iným.

To už nie je len držanie sa osvedčených postupov a zachovávanie poznávacích znakov kapely. Black Market Music znie ako kolekcia skladieb, ktorým sa neušlo miesto na Without You I‘m Nothing, a to je veru slabá vizitka dvoch rokov práce formácie, ktorá je považovaná za jednu z najnádejnejších a v dobrom zmysle slova najsvojskejších v Európe. Bolo by však krivdou tvrdiť, že tu predsa len nie sú iné rozdiely ako v textoch a melódiách.

V Spite & Malice sa dostal k slovu raper Justin Warfield a rovnako ako v prípade piesne Radio Song, ktorá v roku 1991 otvárala album Out Of Time amerických R. E. M., dopadlo to veľmi dobre. Sviežosťou nad všetky ostatné vyčnieva protidrogová Commercial For Levi a z priemeru opatrne vytŕča aj singlovka Taste In Men, ktorá ešte v júni avizovala vydanie celého albumu, a mohlo sa podľa nej zdať, že Placebo sa presunie do hlbších vôd gitarového undergroundu.

Naopak, k tomu najsivejšiemu priemeru možno zaradiť pesničky Peeping Tom, Days Before You Came a Narcoleptic. Aj keď je jasné, že skalným fanúšikom sa nový album okamžite zapáčil a asi naň nedajú dopustiť, ja by som sa pri odpovedi na otázku z úvodu v prípade Placebo priklonil na opačnú stranu. Až ďalší album však dá definitívnu odpoveď, či je Black Market Music výsledkom cielenej snahy o napodobenie svojho predchodcu alebo varovným signálom obmedzeného a vyčerpaného tvorivého potenciálu kapely.

(Autor je redaktor internetového magazínu Inzine)