Ľubomír Moravčík. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Najlepší futbalista Slovenska 2001 ĽUBOMÍR MORAVČÍK oslávi svoje 37. narodeniny 22. júna v Japonsku. Na svoje ďalšie zahraničné angažmán skúsený legionár, ktorý naposledy úspešne pôsobil v škótskom Celtiku Glasgow, odlieta dnes z Viedne do japonskej Ičihary, kde sa znovu stretne so svojím futbalovým súpútnikom, trénerom Jozefom Venglošom.
Aké pocity vo vás prevládajú. Na čo sa tešíte, čoho sa obávate?
„Okrem letu sa nebojím ničoho.“
Je u vás strach z lietania silný?
„Nie je to až také hrozné, istejší som na zemi.“
V minulosti ste sa dokázali prispôsobiť a zvládnuť cudzie jazyky vo Francúzsku i v Škótsku. Ako si predstavujete Japonsko?
„Pravdu povediac, nemám veľmi „šajnu“, čo ma tam čaká. Nikdy som tam nebol. Určite veľa ľudí. Verím, že s adaptáciou nebude problém. Bude to predsa o futbale a o tom niečo viem.“
Čo očakávate od japonskej ligy?
„Majú tam dosť šikovných, rýchlych hráčov, ja tam musím uplatniť svoj rozum.“
Aký herný štýl vám v minulosti najviac vyhovoval?
„Určite francúzsky, lebo sa tam hrá technicky a tímy inklinujú skôr ku kombináciám, ako k nejakému nakopávaniu dlhých lôpt.“
S ktorým spoluhráčom ste si najlepšie v minulosti rozumeli, koho by ste si so sebou zobrali do Ičihary?
„Vo Francúzsku s Piotrom Swierczevským, ktorý hrá v poľskom drese aj teraz na MS s číslom sedem. Piotr svojím spôsobom robil na ihrisku dosť na mňa a rozumeli sme si aj ľudsky. Dva roky sme spolu strávili v Saint Etienne a dva v Bastii. A určite tiež švédskeho útočníka Henrika Larssona z Celtiku, ktorý vedel perfektne zužitkovať veci, čo som vymyslel ja.“
Cestujete zatiaľ bez rodiny. Aké budú vaše prvé kroky?
„Prvé dni zrejme strávim v hoteli, mám však sľúbený byt, kam za mnou začiatkom júla hneď po MS príde manželka s deťmi. Prvoradé bude zapracovať na fyzickej kondícii, aby som nemal problémy s bežecky disponovanými Japoncami. Klub už pár dní trénuje, prvý ligový zápas hráme doma 12. júla.“
Beriete si vlastné kopačky?
„Áno, i keď práve Ičihara má sponzora Mizuno, v ktorých som hrával tri roky v Škótsku. Pre istotu si však beriem svoje, aby som na prvých tréningoch nemusel špekulovať so skúšaním.“
Nedávno ste sa vyjadrili, že vaším futbalovým vrcholom bola účasť na MS 1990 v Taliansku. Ako sa odvtedy posunul futbalový vývoj?
„Rozdiel nie je veľký. Aj v Taliansku hrali Brazílčania i Taliani vynikajúci futbal. Silní boli Nemci a aj Československo niečím prispelo. Všeobecne to vidím tak, že najlepší sú stále rovnakí, doťahujú sa iba o niečo slabší, vyložených outsiderov už niet. Dnes môže prekvapiť každý.“
Kto sa vám najviac pozdáva na tomto šampionáte?
„Zo stretnutí, ktoré som videl, ma najviac sklamali Poliaci v prvom zápase, naopak príjemne prekvapili Kórejčania. Kvalitu ukázali Brazílčania, ktorí majú množstvo skvelých futbalistov. Od Argentíny som čakal oveľa viac. Francúzi doplatili v úvodnom zápase so Senegalom na to, že veľmi chceli vyhrať, čo však bolo správne. Lenže Senegal výborne bránil a dokázal dať gól. Výbuch Saudskej Arábie 0:8 s Nemeckom vnímam ako výnimku, čo potvrdzuje pravidlo. V ďalšom dueli sa Kamerun s Arabmi veľmi trápil. Aj africké mužstvá sú takticky disciplinované a kvalitné v defenzíve. V taktickom pláne platí dnes zákon, že slabšie tímy musia mať najprv na pamäti, aby gól nedostali a až potom môžu myslieť na výhru. Tam niekde vidím cestu aj pre slovenskú reprezentáciu.“
Osobnosti?
„Vývoj šampionátu potvrdzuje, že osobnosti nestrácajú rozhodujúci význam. Tie robia futbal futbalom. Tak ako Maradona bol kľúčovou postavou v Mexiku 1986, ako Platini vyhral Francúzom v roku 1984 titul majstrov Európy, ako bol Zidane strojcom úspechu na minulých MS vo Francúzsku. Napriek tomu, že kolektívy sa vyrovnávajú, výnimočná úloha osobností zostáva.“
Koho favorizujete na súčasných MS?
„Stále má u mňa najviac šancí klasika. Teda Brazília a špičkové tímy z Európy. Lebo vo futbale našťastie stále platí, že v rozhodujúcich momentoch úraduje improvizácia, nápad. Neverím, že niektorý z ázijských tímov vydrží do konca. I keď človek nikdy nevie.“
Hrali ste niekedy proti japonskému reprezentačnému či klubovému tímu?
„Nie, iba dvakrát proti Kórei na predolympijskom turnaji v lete 1988. V Soule sme s čs. reprezentáciou remizovali 0:0. Sú atletickí, rýchli, šikovní. Preto im treba niekedy dva-trikrát zaseknúť loptu.“
To je parketa pre vás.
„Vynasnažím sa.“
Máte prehľad o Európanoch pôsobiacich v japonskej lige?
„Iba z minulosti. Stojkovič tam bol osem rokov a z toho trikrát najlepším hráčom. Ďalej Nemec Littbarski, náš Ľuboš Luhový, Čech Černý zo Sparty. Zmes európskeho štýlu s domácim musí byť zaujímavá.“
Čo si beriete do ďalekej krajiny na krátenie voľných chvíľ?
„Zopár knižiek. Radšej čítam ako počúvam hudbu. A potom sa čo najskôr pripojím na internet, aby som mohol komunikovať s domovom.“
Pozriete si aj zápasy šampionátu na vlastné oči?
„Pán tréner Vengloš, ktorý pôsobí na MS ako člen komisie FIFA, mi sľúbil, že ma zoberie na zopár zápasov.“
Zmluvu s Ičiharou ste podpísali na pol roka. Japonsko je bohatá krajina. Sú finančné podmienky lepšie ako v Glasgowe?
„(Veľavýznamný smiech.) Nesťažujem sa. Je tam však aj drahší život. Som spokojný, no nejdem tam iba pre peniaze, ale ešte si trochu zahrať a skúsiť zasa aj iný futbal.“ VOJTECH JURKOVIČ
