BRATISLAVA – Bývať v bratislavskom Starom Meste je príjemné. Ak už nie sú voľné byty, známi ľudia sa uspokoja aj s prerobeným podkrovím. Meter štvorcový nestojí až tak veľa, aj keď o to viac treba investovať do rekonštrukcie. Takto si prerobil byt napríklad Čarnogurský mladší či Boris Zala.

Dobrý obchod

Unikátny obchod sa však podaril šéfovi štátneho Slovenského plynárenského priemyslu Pavlovi Kinčešovi. Ako včera napísal denník Pravda, Kinčeš získal od mestskej časti Staré Mesto podkrovný byt v centre Bratislavy oproti Prezidentskému palácu za 1647,90 Sk, čo je pri rozlohe 164,8 metra štvorcového desať korún za meter.

„Zvažujem, že podám na autorov článku trestné oznámenie pre poškodzovanie svojho dobrého mena. Do stredy k tomu vydám vyhlásenie,“ povedal včera pre SME Pavol Kinčeš. Do stredy o kauze viac hovoriť nechce.

Komerčná cena bytu v okolí Štefánikovej ulice, kde je spomínaný byt, je neporovnateľne vyššia. Na neďalekej Puškinovej ulici je v súčasnosti na predaj štvorizbový podkrovný byt s rozlohou 135 metrov štvorcových za 3,9 milióna korún.

Kupoval to SPP

V prípade Kinčešovho bytu je pozoruhodný spôsob predaja. Staré Mesto v rámci programu na využitie podkrovných priestorov odpredávalo povaly za pomerne nízke ceny s tým, že noví majitelia si na nich vybudujú na vlastné náklady byty. V roku 1996, keď Slovenskému plynárenskému priemyslu šéfoval Arpád Demko, si plynárne prenajali od mestskej časti Staré Mesto nevyužité podkrovia na Štefánikovej 7 po 340 korún za meter štvorcový na vybudovanie štyroch bytov. Mestská časť sa zaviazala, že do troch mesiacov od kolaudácie uzatvorí na jednotlivé byty zmluvy a majiteľov bytov určí Slovenský plynárenský priemysel.

„Vo dvoch prípadoch plynárne určili, že majiteľmi bytov sa stanú fyzické osoby – manželia Kinčešovci a Hríňovci. Ďalšie dva byty ostali Slovenskému plynárenskému priemyslu,“ povedal hovorca starostu mestskej časti Staré Mesto Milan Vajda.

Symbolická cena

Pavol Kinčeš z pozície generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu požiadal, aby bol jeden byt pridelený jemu a manželke a druhý riaditeľovi jeho sekretariátu Pavlovi Hríňovi s manželkou. Podľa zmlúv o prevode bytov stál Kinčešovcov byt 1647,90 koruny plus parcela 100 780 korún, Hríňovci zaplatili 991,50 koruny a za parcelu 60 690 korún. Kúpnu zmluvu podpísal starosta Andrej Ďurkovský, ktorého splnomocnil primátor Jozef Moravčík.

Slovenský plynárenský priemysel teda vybudoval zo svojich peňazí byty a Kinčešovci a Hríňovci za ne zaplatili symbolickú sumu. Podľa Pravdy vedie tieto byty naďalej vo svojom účtovníctve ako hmotný investičný majetok Slovenský plynárenský priemysel, a to pod označením 10 405 a 10 406. Keďže Pavol Kinčeš sa chce z neznámych dôvodov vyjadriť k bytom až v stredu a tlačové oddelenie Slovenského plynárenského priemyslu plánuje odpovedať na otázky dnes, stále nie je jasné, či Pavlovia Kinčeš a Hríň vyplatili nejaké peniaze aj plynárňam, alebo im SPP postavil byty v lukratívnej časti zadarmo. Otázne ostáva, prečo ich naďalej vedú vo svojom účtovníctve plynárne, keď v katastri nehnuteľností sú ako majitelia zapísané spomínané fyzické osoby. (dro, rf)