VIRGINIA B. GORDANOVÁ

Virginia B. Gordanová v uplynulých dňoch navštívila Slovensko a my sme ju požiadali o rozhovor.

Na akom mieste je Michiganská univerzita v rebríčku úspešných?

„V USA máme okolo päťtisíc univerzít a tá naša patrí k desiatim najlepším.“

Majú o štúdium práva na vašej univerzite záujem aj zahraniční študenti?

„Právo sa ešte stále chápe ako niečo veľmi špecifické s ohľadom na kultúru a históriu krajiny, preto o štúdium amerického práva nie je v zahraničí až taký záujem. Ale v globalizujúcom sa svete sa už rozrastá káder právnikov, ktorí fungujú v rôznych jurisdikciách. Michiganská univerzita má už vyše sto rokov medzinárodný program pre zahraničných študentov, ktorý veľmi podporujeme. Študenti pomocou neho môžu získať titul Master of Law (zhruba ako náš doktor práv), čo je o stupeň vyššie ako bakalár. Štúdium je určené tým, ktorí majú diplom zo svojej krajiny a prax.“

Sto rokov, to je slušná tradícia. Prečo je pre vás tento program taký významný?

„My v Michigane silne veríme vo význam medzinárodného vzdelávania. Svet sa stáva stále menším a menším. Znečistenie ovzdušia presahuje hranice, biznis presahuje hranice, rovnako ako svadby aj zločiny. Právo, ktoré tieto veci reguluje, tak vlastne tiež denno-denne prekračuje hranice. A napokon, ak človek spoznáva spôsoby, akými sa ľudské problémy – či už rozvody, manželstvá, burzy cenných papierov alebo environmentalistika – riešia v iných systémoch, otvára mu to nový pohľad na vlastný systém. Preto pomáhame aj našim študentom a učiteľom, aby išli na zahraničné univerzity. Máme už skúsenosti aj s ľuďmi zo Slovenska.“

Konkrétne?

„V roku 1989 u nás získala titul Master of Law Katarína Mathernová, ktorá je dnes poradkyňou vicepremiéra Ivana Mikloša. Pred ňou, v 68. roku u nás študoval človek, ktorý je dnes členom Ústavného súdu Českej republiky. K našej fakulte majú vzťah aj iní Slováci – na polročnej stáži spojenej s výskumom tu boli Peter Kresák, prorektor UK a člen slovenského parlamentu, a Viera Strážnická, sudkyňa európskeho súdu pre ľudské práva. Primátor Bratislavy Jozef Moravčík u nás učil jeden semester právne aspekty tranzitívnej ekonomiky. Ich úspechy dokazujú, že medzinárodné vzdelanie má naozaj veľký význam.“

Platí sa u vás za štúdium?

„Áno. V školských poplatkoch býva veľmi veľký rozdiel, závisia najmä od kvality štúdia. Existujú lacné školy, ktoré dávajú jednoduché vzdelanie, aj veľmi drahé, vrcholové univerzity – a to sa týka aj tých, ktoré sú zriadené štátom, ako napríklad aj michiganská.“

Koľko u vás stojí štúdium práva?

„Časť rozpočtu našej univerzity tvoria štátne peniaze, veľkú časť poplatky študentov a poslednú, nemenej významnú časť predstavujú dotácie a dary od absolventov univerzity. Ale aby som odpovedala na vašu otázku, tento rok je školné na práve 30 000 dolárov, čo je porovnateľné s poplatkom za štúdium medicíny.“

Môžu si štúdium dovoliť aj chudobnejší?

„Máme mnoho grantov a štipendií na súťažnej báze pre študentov, ktorí si školné nemôžu dovoliť, a tiež máme komplexný, veľmi prepracovaný systém študentských dlhodobých a nízko úročených pôžičiek. Američania sú presvedčení o tom, že vzdelanie je osobná investícia do života. Sú ochotní požičať si peniaze na štúdium, lebo vedia, že potom získajú lepšie zamestnanie. Cítia sa tak bezpečnejšie, komfortnejšie.“

Takže takéto školné im nerobí problém?

„Aj áno. Školné za posledných 25 rokov veľmi narástlo, je vyššie ako inflačná krivka a nárast životných nákladov. Pre ľudí je 30 000 dolárov astronomicky vysoká suma. Uvedomujeme si, že sa školné nedá zvyšovať donekonečna, ale kvalita vzdelania je dnes oveľa drahšia - aj preto, že sa zavádzali nové technológie.“

Keby chcel Slovák študovať právo na Michigane, aké podmienky by musel splniť?

„Musel by mať vynikajúce výsledky v rámci svojho ročníka a svojej školy, a bolo by výhodou, keby potom dva tri roky robil v nejakej dobrej pozícii, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Veríme, že študenti, ktorí najviac ťažia z medzinárodného systému vzdelávania, sú ľudia, ktorí majú skúsenosti nielen z učebných lavíc, ale aj z reálneho života. A preferujeme to aj preto, že európski študenti sú mladší ako naši študenti práva, lebo majú iný systém vzdelávania.“

SOŇA REBROVÁ