m mužstvom Siirt Jet. Už od soboty dovolenkuje Pecze doma na Slovensku.
Stihli ste vôbec osláviť zotrvanie v súťaži?
„Hoci je to úspech, žiadne veľké klubové oslavy sa nekonali. Máme hráčov takmer z celého Turecka a tí sa ponáhľali po dlhej sezóne domov.“
V tureckej lige to nováčikovia nemajú jednoduché, väčšina z nich po roku opúšťa prvoligovú spoločnosť. Rizespor sa stal výnimkou. Vďaka čomu?
„Viacerí si mysleli, že aj naše mužstvo vypadne. Vytvorili sme kolektív, ktorý sa na trávniku prezentoval európskymi futbalovými prvkami. Vysokou taktickou disciplínou, dobrou kondičnou pripravenosťou a na rozdiel od druhej ligy aj spôsobom hry. V súčte to nakoniec znamenalo záchranu. V tureckom futbale sa uplatňuje filozofia, že hráč na ihrisku najskôr hrá a až potom myslí. Našim hráčom sa podarilo vštepiť za pochodu presný opak.“
Aké boli reakcie náročných tureckých fanúšikov?
„Potešilo ma, že vysoko ocenili hru Rizesporu. Dokázali sme potrápiť aj favoritov a brať body i istanbulským klubom, čo znamená pre každé mužstvo vzácny skalp.“
Začiatok súťaže ale nebol pre Rizespor ľahký.
„Pre rekonštrukciu ihriska sme hrali prvých osem zápasov na súperových trávnikoch. Chuť, vôľa a ochota hráčov i realizačného tímu boli obrovské. Spolupráca s vedením klubu výborná. Pripomínalo mi to pekné trnavské chvíle, keď sme sa všetci dokázali zladiť do silného tímu.“
Čo na to inak nemilosrdné turecké médiá?
„Symbolicky pripomínali spojenie Rize-spor, čo v doslovnom preklade znamená tvrdá skala. Chceli tým naznačiť, že sme boli súperom ťažkým protivníkom. Ak sme v odvetných zápasoch prehrali, tak väčšinou len jednogólovým rozdielom. Najvyššia prehra v ročníku bola 0:4 s tímom Ankaragücü. Noviny charakterizovali Rizespor ako dobré mužstvo, ktoré ponúka atraktívny, ofenzívny futbal. Ja dodávam, že to ešte nie je ten bývalý trnavský ofenzívny pressing.“
S klubom máte opciu na ďalší rok. Ostávate?
V Turecku nie je podstatné, ako dlho má tréner s klubom zmluvu. Prioritné sú výsledky. Zvláštnosťou oproti vyspelejším európskym klubom je skutočnosť, že tu trénerom nikto nedá priestor na dlhšiu koncepčnú prácu. Buď ste úspešný a ostávate, alebo musíte od rozrobeného odísť.“
Takže trénerská fluktuácia je na dennom poriadku?
„Presne tak. Spolu s rumunským koučom Galatasaraya Mirceom Lucescom sme jediní dvaja zahraniční tréneri, ktorí sezónu začali i dokončili. V priebehu súťaže opustilo svoj post až trinásť trénerov. V niektorom klube sa menili za rok aj dvaja-traja. Rekord však drží Erzurumspor, kde si hráči museli zvykať na štyroch nových trénerov.“
Takže ostávate?
„Klub prejavil o mňa záujem, všetko je na dobrej ceste, hoci hrozí, že mužstvo rozpredajú. Začínať znova je dvojnásobne nepríjemné a vedenie bude, pochopiteľne, žiadať ešte viac - lepšiu hru i vyššie miesta v tabuľke.“
Až posledné ligové kolo rozhodlo o majstrovskom titule Fenerbahce pred konkurenčným Galatasarayom. Prekvapilo vás to?
„Ani nie. Fenerbahce sa päť rokov usiloval o titul a konečne mu to vyšlo. Vyvrcholenie som sledoval už na Slovensku zo satelitu a bola to nevídaná dráma. Lode, lietadlá, autobusy už od rána odvážali fanúšikov z Istanbulu do Samsunu, kde hral Fenerbahce. Na titul mu stačila aj remíza, ale vyhral 3:1 a Galatasarayu nepomohlo ani víťazstvo 4:0 nad Trabzonsporom.“
V Istanbule musela vypuknúť davová psychóza.
„To sa nedá ani opísať. Fanúšikovia Fenerbahce extrémne prepadali náladám, nesmierne sa tešili. V niektorých momentoch mi pripadali ako blázni.“
Slovenská reprezentácia vedie kvalifikačnú skupinu o postup na MS 2002, v ktorej je aj Turecko. Aké vidíte jej šance pred nadchádzajúcim dvojzápasom v Štokholme so Švédskom a v Baku s Azerbajdžanom?
„Je našou povinnosťou získať v Baku všetky tri body a s Moldavskom i v Macedónsku nezaváhať. Zo Švédska by bola dobrá aj remíza. Ja si želám šesť bodov z najbližších dvoch súbojov.“
S Trnavou ste svojho času urobili prievan v slovenskom futbale a vďaka pôsobivej hre prilákali na štadión dvadsaťtisícové návštevy. Ako vnímate, že Spartak je dnes jednou nohou v druhej lige?
„Je mi z toho veľmi smutno. V Trnave som zažil krásne chvíle, ktoré sa nedajú vymazať z pamäti. Koncepčná práca však nie je jednoduchá. Predurčujú ju podmienky a tie vytvárajú ľudia. Toto všetko musí fungovať.“
MIROSLAV BUKOV
