Aby vysoké školy „uľahčili“ svojim uchádzačom prípravu na prijímacie skúšky, ponúkajú každoročne zbierky otázok, na ktoré stačí vedieť správne odpovedať. Otázok však býva väčšinou tak veľa, že nie každý má chuť nad nimi rozmýšľať, alebo ich namáhavo vypracovávať – veď napríklad na lekársku či právnickú fakultu je to zhruba tritisíc otázok.

Dnes si už vypracované otázky môžete bez problémov kúpiť cez jednoduchý inzerát v novinách. „Predám najnovšiu zbierku vypracovných otázok na tento školský rok na Právnickú fakultu UK a na Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela,“ píše sa v inzertných novinách. Na telefónnom čísle nás mužský hlas informoval: „Vypracované otázky na UK – tých je 2870, stoja 1190 korún, tie na Mateja Bela 1290. Ak si ich kúpite spolu, máte to aj so zľavou len za 2290 korún.“ Muž sa zaručil, že odpovede sú určite správne, pretože on sa touto prácou zaoberá už roky, a práve vďaka nemu sa vlani mnohí ľudia na právnickú fakultu dostali. Vypracované otázky posiela na dobierku.

Podobne sa predávajú aj vypracované otázky na Ekonomickú univerzitu: „Testy so správnymi riešeniami z ekonómie, matematiky, cudzieho jazyka, jednotlivo za päťto, spolu len za tisíc korún!“ ponúka druhý lákavý inzerát. Ako nám však potvrdili na vedení jednej z ekonomických fakúlt, otázky na prijímačky sa ešte len tvoria a potom budú uložené v trezore, takže podobné „zaručené“ testy sú zavádzajúce.

S otázkami a vypracovanými testami obchoduje, kto to môže – v obehu sú vypracované otázky na najžiadanejšie fakulty a školy, prípravné kurzy na prijímacie pohovory, súkromní doučovatelia…

Šancu, ako si privyrobiť, našli aj počítačoví hackeri. Tí dokážu deň pred prijímacími pohovormi „stiahnuť“ z internetovej stránky fakulty otázky, ktoré budú na druhý deň na prijímačkách. Hoci sa predávajú niekoľko násobne drahšie – údajne to ide do desiatok tisícov korún – úspech na prijímačkách je vraj zaručený.

Podľa počítačového technika Jozefa Šípeka sa otázky dajú stiahuť celkom ľahko. „Robí sa to dvoma spôsobmi. Najčastejší spôsob je ten, že niekto, kto robí na škole, sa dostane do školského počítača, otázky vytiahne a uloží na svoju vlastnú stránku. To nie je problém, u nás sa bezpečnosť programov a informácií v počítačoch vyslovene zanedbáva,“ tvrdí Šípek. „Potom otázky pošle na dobierku objednávateľovi, alebo si založí vlastnú stránku, kde ich predáva podobným spôsobom, ako sa ponúkajú sexuálne služby – za vstup na stránku zaplatíte určitú sumu. Druhá cesta je o niečo ťažšia, hacker sa musí dostať priamo do školského počítača. Poznáte pojem sociálne inžinierstvo? Hacker zavolá na školu, predstaví sa, povedzme, ako technik počítačovej firmy, a spýta sa, koľko znakov má ich heslo na prístup do počítača. A už má vstup istý a obchod sa môže začať.“

Na prijímacích pohovoroch si privyrábajú firmy, študenti a aj samotní profesori. Všetko v záujme dobrej veci – „pomôcť“ študentovi. Ani najlepšie vypracované otázky však študentovi nezaručia, že ho na vysokú školu prijmú. Ak totiž nebude nič vedieť, sú mu tieto informácie nanič. (sr)