nie.

Prvé kritérium: papier kontra vedomosti

S trochou irónie sa dá povedať, že je to ponuka na úrovni doby. Normálny mladý človek chce dobre platené (a teda zaujímavé a žiadané) zamestnanie – a toto kritérium je pri rozhodovaní najdôležitejšie. Každý maturant, ktorý chce študovať ďalej, sa teda snaží dostať na „nejakú“ vysokú školu. Pre väčšinu mladých Slovákov pritom nie je až také dôležité, aká je kvalita vzdelania, ktoré škola poskytuje. „Nával študentov a kvalita vzdelávania nemusia byť v slovenských pomeroch priamo úmerné,“ hovorí generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Peter Mederly.

Podstatné je najmä mať vysokoškolský diplom – aj štatistiky hovoria, že absolventi vysokých škôl získajú zamestnanie jednoduchšie ako napríklad stredoškoláci. V kurze je stále medicína, právo, filozofia aj ekonómia. Na právnické, filozofické a ekonomické fakulty Univerzity Komenského, Trnavskej, Nitrianskej či Prešovskej univerzity sa hlási aj desaťkrát viac študentov, ako môžu prijať. Aj fakulty manažmentu si môžu vyberať – záujem mladých ľudí o dobre ušité manažérske sako mnohonásobne prevyšuje ich možnosti.

Každý môže študovať trochu inak

Predstavy o tom, čo by mala škola študentovi dať, sú rôzne. Niektorí by preto chceli väčšiu slobodu pri výbere prednášok či seminárov. „Ale vysoká škola má právo definovať, čo musí jej absolvent ovládať, aby získal diplom,“ hovorí Peter Mederly. „Európske vysoké školy trochu zaspali za severoamerickými a východoázijskými. Preto sa najlepší študenti, pedagógovia aj financie začali sťahovať do zámoria.“ Aby vyhoveli meniacim sa požiadavkám, začali aj slovenské školy modifikovať svoje učebné plány zavedením povinných, voliteľných a odporúčaných predmetov. Študenti si tak môžu obsah štúdia prispôsobiť svojim predstavám, a úroveň zostane zachovaná.

Dá sa aj externe

Keď hovoríme o kvalite vysokoškolského vzdelávania, mali by sme spomenúť aj jeho externé formy. „Neexistuje seriózny prieskum, ktorý by ukázal, či má externé štúdium dostatočnú úroveň. Ale zdravý rozum hovorí, že pri takom masovom rozšírení to nie je pravdepodobné,“ hovorí Peter Mederly. „Využívajú sa diery v zákone a už máme školy, ktoré majú viac externých študentov ako denných. Je to úplne otvorená forma spoplatnenia vysokého školstva. Vysoké školy tvrdia, že bez takto získaných prostriedkov by už dávno skrachovali. Faktom však je, že ak nerátame platy učiteľov, len malá časť týchto peňazí ide na vysoké školy.“

Ako preskočiť prijímačky

Prvým krokom k radostiam vysokoškolského života sú prijímačky. Niektorí tvrdia, že tie sú na atraktívnych odboroch neprimerane náročné. Niektoré napríklad požadujú certifikáty z cudzích jazykov, ktoré žiadna stredná škola neposkytuje. „Môžete urobiť ťažký príklad z matematiky, ktorý využíva len to, čo ste sa naučili na strednej škole,“ vysvetľuje Peter Mederly. „Ak však vysoká škola vyžaduje vedomosti, ktoré na strednej škole nemôžete dostať, nie je to v poriadku.“

Niektoré vysoké školy ponúkajú aj platené prípravné kurzy k prijímacím pohovorom. Ich úspešní absolventi môžu školu požiadať o nahradenie prijímacích pohovorov hodnotením zo záverečnej skúšky kurzu. Takýto zárobkový podnik môže tiež vyzerať podozrivo – môžete namietať, že kurz si nemôže dovoliť každý. Univerzity sa však bránia, že prípravky sú určené najmä záujemcom zo stredných odborných a učňovských škôl, a že šance vlastne vyrovnávajú. Učni a stredoškoláci majú totiž omnoho menej hodín matematiky, fyziky, chémie či iných všeobecnovzdelávacích predmetov ako gymnazisti, a preto nedokážu vyhovieť kritériám vysokých škôl.

Odkiaľ máte diplom?

Ak myslíte na budúcnosť realisticky, mali by ste vedieť, či má odbor, ktorý ste si zvolili, akreditáciu a či teda môžete štúdium ukončiť štátnicou. A tu vznikajú problémy.

„Keď sa v roku 1990 tvoril zákon o vysokých školách, neboli v ňom presne stanovené podmienky, za akých odbor získa akreditáciu. Akademická obec sa na nich dodnes nezhodla,“ hovorí Peter Mederly. V niektorých bodoch sa odborníci zhodujú už dnes. Úroveň vysokoškolského vzdelávania v odbore musí napríklad garantovať profesor. Pritom sa však niekedy obchádza fakt, že dotyčný profesor učí na troch-štyroch univerzitách. „Je to aj preto, že na Slovensku sa otvorilo viac inštitúcií, ako dokážeme odborníkmi pokryť,“ vysvetľuje Mederly. „Nový zákon to bude riešiť.“

Aj zamestnávatelia na Slovensku, tak ako je to bežné v zahraničí, sa onedlho začnú zaujímať, z ktorej školy je váš diplom. Alebo si vás rovno vyskúšajú.

MONIKA GÁLIKOVÁ