Dánska literárna obec je vo vare. Pravicová vláda sa vo svojich kreslách takmer neohriala a minister kultúry už navrhuje obmedzenie podpôr pre literátov. Jeho politika spisovateľov tak rozhorčila, že vyšli do ulíc a pod heslom „Zlatý vek sa skončil, prišla doba ľadová“ hlučne demonštrovali svoj nesúhlas.
Kameňom úrazu je okrem obmedzenia literárnych štipendií návrh znížiť takzvanú knižničnú dávku, čo je umelcova odmena za to, že svoju knihu dáva k dispozícii čitateľom dánskych knižníc.
Za každú vypožičanú knihu dostane autor od štátu pár korún, ktoré však pri ročnom vyúčtovaní môžu vyniesť aj stotisícový obnos. Knihovnícka dávka je dánsky vynález, ktorý sa po dlhoročnom nátlaku spisovateľov zrodil roku 1946, a nárok na ňu majú nielen spisovatelia, ale aj ilustrátori a prekladatelia.
Dánsko má jednu z najhustejších sietí štátnych knižníc na svete a ich služby Dáni využívajú vrchovato. Niet sa čomu čudovať, knihy sú tu totiž pomerne drahé.
Štát totiž na daniach z knižného predaja zarobí mnohonásobne viac, než umelcom vyplatí na knižničných dávkach. Liberálne krídlo kultúrnej scény zas navrhuje knižničnú dávku úplne zrušiť, ale aj prudko znížiť zdaňovanie kníh. Knihy by sa lepšie predávali a spisovatelia by nemuseli žiť zo štátom prerozdelených peňazí. Vládna politika sa však zdá byť jasná: literatúra je tovar.
Debatu o povahe a úlohe literatúry začala prestrelka medzi autorom najpredávanejšieho beletristického špionážneho románu, vlaňajšej knihy roka Dobré sestry, Leifom Davidsenom (1950) a predstaviteľmi formalistickej poézie, mladými mužmi a ženami okolo časopisu Oddelenie chirurgie. Ide o spor tradičného spôsobu rozprávania a (post)modernistický experimentálny formalizmus - alebo ešte inak: literatúra, ktorá sa predáva, a tá, čo si na seba nezarobí.
Davidsen si v týždenníku Weekendavisen zarýpol do niektorých kolegov, keď nadhodil, či malá predajnosť ich kníh nesúvisí s podvyživenosťou ich tvorby. On sám, pevne zviazaný so skutočnosťou a spoločenským dianím, predsa problémy s predajom nemá. Problémy má skôr s tým, aby si vybojoval miesto v literárnych príručkách a uznanie kritiky, ktorá ho podceňuje.
Ako si taký „intelektuálny trpaslík“ Davidsen môže dovoliť upierať ostatným literátom spojenie s realitou, reagovali mladí „chirurgovia“, keď práve oni si väčšinou zarábajú na živobytie v normálnych zamestnaniach? Združenie Oddelenie chirurgie je najdiskutovanejším literárnym zoskupením v Dánsku. Začínalo roku 1997 ako internetový portál www.poesi.dk. Jednému z nich, Jensenovi Blendstrupovi (1968), vyšla pred dvoma rokmi zbierka poviedok Laterna vagina. Titulná poviedka je vystavaná na jedinej metafore - vagína je tu mäkko vyčalúnené, zatemnené kino. O návštevách kina a filmoch, ktoré sú práve v kinách, sa tu referuje s citom pre metafory a s veľkým pôžitkom.
Autor: HELENA BŘEZINOVÁ, Kodaň(Autorka je spolupracovníčka magazínu iliteratura)
