mu večer porodila syna Mariusa. V noci sadol znovu do auta a išiel osem hodín späť na Roland Garros, aby na kurte strávil slabých jedenásť minút a odišiel s prehrou.
„Nič neľutujem. Neprekáža mi, že som prehral. Som veľmi šťastný, že sa mi narodil syn,“ radoval sa unavený Pavel. Svoje premiérové štvrťfinále na grandslamovom turnaji začal proti Španielovi Alexovi Corretjovi už v utorok večer, ale rozhodca musel zápas kvôli tme za stavu 7:6, 7:5 a 4:5 pre Španiela prerušiť. Dohrávka sa mala pôvodne uskutočniť v stredu, ale búrka opäť znemožnila fanúšikom spoznať semifinálové dvojice.
„Manželka mi povedala, že sa to snažila oddialiť, ale nešlo to,“ uviedol Pavel, otec dvojročnej dcéry Caroline Eleny. Ženu a syna stihol iba pobozkať, nič viac. Do areálu Rolanda Garrosa dorazil o piatej ráno. „Bol som prvý, kto prešiel bránou,“ smial sa Pavel. Ochranka ho dokonca najskôr nechcela pustiť dovnútra. Nakoniec sa do šatní dostal a na gauči v hráčskej kabíne si pospal ešte dve hodiny.
„Na tento deň určite nikdy nezabudnem,“ povedal šťastný otec. A vôbec mu nebolo ľúto, že v dohrávke štvrťfinále vydržal na centrálnom kurte len jedenásť minút. Prehral tri hry za sebou a zápas 0:3 na sety.
(čtk, sv)
Pamätníci si určite spomínajú na názov talianskeho filmu Vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite. Futbaloví fanúšikovia si o niekoľko dní povedia: Ďalší ročník Superligy sa skončil, radšej superrýchlo zabudnime na nejaké vyšetrovanie, lebo proste nebude.
Pritom so železnou pravidelnosťou sa v závere sezóny funkcionári, tréneri a hráči obviňujú z rôznych nečestných praktík. Ale, samozrejme, nikto nikdy nikoho oficiálne neobviní. Veď reči sa síce hovoria, ale všetci jedia z veľkého futbalového krajca, z ktorého sa stále dajú ukrajovať pekné zlaté superkôročky.
Počas nasledujúceho letného prípravného a prestupového termínu sa znovu trochu popresúva kapitál z klubu do klubu za prestupy superhráčov, superfunkcionári sa potľapkajú na rôznych fórach po pleciach so slovami, čo bolo, bolo a supertréneri si podajú ruku s ospravedlnením „prepáč, v závere mi tiekli nervy“.
Samotní futbalisti „brýzgajúci“ na protihráčov sa zrazu po prestupe ocitnú v druhom tábore, ale ani im nenapadne vzájomne si pripomínať nechutný záver ročníka. Veď sa stretnú na jednej palube a musia ťahať za jeden povraz, ktorým potom aj zásluhou dobrého kurzu na konci ďalšieho ročníka niekoho vytiahnu zo zostupového bahna.
Všetci zainteresovaní pred úvodným kolom ďalšej supersezóny svorne vytiahnu zásady fair play, ktorých sa údajne nemôžu vzdať, lebo svedomie im to nedovolí. Pri podobných vyhláseniach, aké odzneli po posledných zápasoch v Prešove a Ružomberku však fanúšik vie, že v našom futbale je priveľa ľudí neschopných povedať celú pravdu ako čestných.
,,Ak video potvrdí, že som urobil chybu, priznám si ju,“ sú slová rozhodcu Gádošiho po stretnutí v Prešove. Sám od seba sa nikto neprizná, lebo si predsa nie je vedomý ničoho zlého.
S nízkym kurzom (na ich víťazstvá), ale o to odvážnejšími slovami, vstúpia naši zástupcovia znovu do pohárových súťaží UEFA. Zahrajú si jedno-dve predkolá, aby získali medzinárodné skúsenosti a mohli ich využiť v ďalšom ročníku Superligy, odkiaľ bude ich hlavným cieľom preraziť do pohárovej Európy. Zabudnite, je ďaleko.
