Na začiatku bol dobrý nápad: dokázať, že hudba sa dá robiť aj bez známostí vo vydavateľstvách, bez trvalého bydliska v hlavnom meste a aj bez rádií, ktoré vás hrajú, a novín, čo o vás píšu. Na to, aby ste sa dostali do uší, stačí internetový magazín Inzine a - všetko je na webe. Pesničky vo formáte MP3, profily ich interpretov, a hneď aj krátke recenzie. Každý má šancu ukázať, ako sa robí hudba bez nátlaku komercie a známych mien hosťujúcich v povinnom duete. Najúspešnejších šestnásť interpretov, ktorých hlasovaním určili zas len návštevníci webu, vyšlo nedávno na kompilácii. Ako dopadla?
V pohode. Pesničky ako každé iné, niektoré vyslovene rádiové hity, niektoré vás už nikto neprinúti viac počúvať. Silno inšpirované britskými „indies“ kapelami, slovenským Dežom Ursinym, triphopovými „depresiami“, kaščákovským spevom, súčasnou elektronikou, alebo kostolným zborom. Poctivé rýmy na konci riadkov, poslovenčená anglická výslovnosť, klasické témy (vzťahy, vymývanie mozgov, pozorovanie situácie) buď zaklincované do zeme intelektuálnou ľahkosťou, alebo uletené tak, že ich ťažko dobehnúť.
Niektoré kapely, ako Hudba z Marsu alebo odvčera aj Blue Sundown, si cestu do vydavateľstiev už našli, niektoré, ako Puding pani Elvisovej, si konečne vydavateľstvá všimli, a finalistov Jim Beam Music, Zubku a Cosmeticu, si možno všimnú na pódiu festivalu Pohoda. Netvárme sa, že konečná snaha kapiel nesmeruje práve do vydavateľstiev, lebo zatiaľ sa hudba na Slovensku viac zviditeľniť nedá. A Demovnica, ktorá podala pomocnú ruku interpretom z garáže, im tiež len pomohla na polceste za slávou.
