Obsadenie Tobeyho Maguira do úlohy pavúčieho muža bolo prekvapením.
FOTO - REUTERS
Problém väčšiny filmov o superhrdinoch spočíva v opakovane používanom klišé. Superhrdina je tvor, ktorý zachraňuje svet, a preto nemá právo na obyčajnosť, prirodzenosť a nadhľad. Jeho úlohou je prezentovať dokonalosť a čo najelegantnejšie sa presúvať z jednej akčnej scény do druhej. Práve preto často pôsobí tak vzdialene a sterilne.
Režisér Sam Raimi sa v dlho očakávanej adaptácii slávneho komiksu o pavúčom mužovi pokúsil toto klišé obísť. Jeho superhrdina Peter Parker je priemerný dospievajúci mladík, ktorý sa od spolužiakov príliš neodlišuje. Snáď len tým, že v kolektíve je skôr outsiderom. Žije v newyorskom Queense u strýka a tety, príležitostne fotí pre školský časopis. Jeho život sa zmení po tom, ako ho na exkurzii poštípe geneticky modifikovaný pavúk. Od tejto chvíle na sebe začne pozorovať celkom nezvyčajné vlastnosti.
Spider-Mana ťaží z toho, čo by pre iné podobné filmy mohlo byť skôr na príťaž - hrdina je neobyčajný predovšetkým v porovnaní s kolegami-superhrdinami. Chodí do školy, túži po aute a spolužiačke Mary Jane. Ak Wiliam Dafoe bol vďaka svojej tvári evokujúcej kreslenú karikatúru pre film celkom prirodzenou voľbou, tak obsadenie Tobeyho Maguira do úlohy pavúčieho muža bolo prekvapením. Mladý herec známy napríklad zo snímky Lasse Hallströma Zásady muštárne sa však v tejto úlohe doslova našiel. Suverénne dodal svojmu „obyčajnému superhrdinovi“ potrebnú charizmu a pomohol mu stať sa uveriteľným vo svojej prirodzenosti.
Slabou stránkou Spider-Mana je to, na čom v súčasnosti stavia množstvo žánrových súpútnikov - použitie technológií. V akčných scénach, kde sa zamaskovaný hrdina vznáša ponad strechy newyorských mrakodrapov, vidieť množstvo nedokonalostí. Na pohyboch v kritických okamihoch sa dajú presne rozlíšiť švíky medzi realitou a počítačom generovanými animáciami. Jav, ktorý je dnes vo filmoch s podobným rozpočtom skôr výnimkou než pravidlom. To je však výhrada, ktorá nijako zásadne kvalitu tohto filmu neovplyvňuje.
Ako protiklad technickým nedokonalostiam stojí prepracovaný scenár dobre napísaného príbehu. Akčného, zábavného a inteligentného zároveň. Superhrdina je v ňom pozemský ako váš sused a kategórie dobra a zla sa vám nepodkladajú v tradičných čiernobielych obaloch. Dokonca ani záverečný happy end nie je taký šťastný, ako by ste od hollywoodskeho filmu čakali. Spider-Man síce nepatrí do zlatého fondu kinematografie, ale je to zábava v tom najpozitívnejšom význame tohto slova. Svojím šarmom si celkom určite získa aj tých, ktorí za normálnych okolností trpia arachnofóbiou.
Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je redaktor www.inzine.sk )
