V II. polčase sa chlapci konečne zobudili, začali napádať, hrať agresívne, čo platilo na profesorov v tíme majstra. Za stavu 2:2 som bol opäť presvedčený, že vyhráme. Neveril som, že by sa Žilina dokázala vrátiť k tomu, čo produkovala do prestávky, navyše my sme boli na koni a ťažko nás bolo zosadiť.“

Trančík spomenul profesorský futbal Žiliny. Tá si do prestávky robila s domácimi, čo chcela, a to nehrala naplno. „Naším hendikepom je nestálosť obrany, striedajú sa Palša so Škarbekom, čo je na škodu. Prvý gól bol po hrúbke. Pri druhom sme sa spoliehali na ofsajd systém, nevyšiel.“ Prešovský brankár seba hodnotiť nechcel, no spomenul jeden moment: „Keď to už vyzeralo na deľbu alebo začali mnohí dúfať aj vo víťazstvo, zneškodnil som vyloženú Nemcovu šancu. Ak by mi to nevyšlo a prehrali by sme, v sobotu v Košiciach by sme na záchranu potrebovali tri body. Takto sa budeme pokúšať o remízu, ktorá nám stačí. Pre mňa to bude najdôležitejší zápas v kariére.“ Na margo dohadov o dohode aktérov dodal: „Nezmysel. Žilina tu hrala jednoznačne za Košice, kto tvrdí opak, mýli sa.“

V nadstavení po zákroku na Šlahora a zdanlivom prvom verdikte Gádošiho sa na tribúnach dvihla vlna nevôle, ale iba na chvíľu, kým neukázal na biely bod. „Žiaden údajný prvý verdikt nebol. Tobôž nie rozpaženie z hokeja, ktoré nie je vo futbale. Možno som urobil pohyb ľavou rukou, no neúmyselne. Všetko sa udialo v rýchlosti, v momente som rozhodol. Ak video potvrdí, že som urobil chybu, priznám si ju.“