Tohtoročný medzinárodný míting Turf gala patril k najvydarenejším a aj najkvalitnejším v celej jeho 24-ročnej histórii. V starohájskom areáli štartovali kone, ktoré v stredoeurópskom regióne patria k najlepším, treba však otvorene priznať, že kvalitu plnokrvníkov štartujúcich na grupových dostihoch ani zďaleka nemajú. Keď sa potom bližšie pozrieme na účinkovanie štvornohých reprezentantov slovenských stajní, tento pohľad limituje spokojnosť s celkovým dojmom, ktorý míting zanechal u laikov, ale hlavne u odborníkov.
Na piatich medzinárodných dostihoch (Cenu Arcara pre 2-ročné kobyly a žrebce sme do tohto hodnotenia nezarátali) štartovalo 42 kobýl, žrebcov a valachov (priemer 8,4 na jedny dostihy), z ktorých len 11 reprezentovalo slovenské stajne (26,2 %), ale iba jediný šesťročný tmavý hnedák Termac bol z domáceho chovu (Gestüt Güthler-Hof Kuchyňa). Ostatné kone pochádzajú z importu.
Štvornohí reprezentanti slovenských stajní nevyhrali ani jedno medzinárodné zápolenie, štyrikrát bodovali na bronzových priečkach - Pelegrína (HUN), dž. Zoltán Varga, Stajňa Čingiz Chan, tréner Ramazan Tugušev, Pat‘s Music (GER), dž. Jaroslav Línek, Stajňa Patrik, tr. Ladislav Kubišta, Tantra (POL), dž. J. Línek, Stajňa Patrik, tr. L. Kubišta a Nagar (POL), dž. J. Línek, Stajňa Šenigla/Schmidt, tr. L. Kubišta. Raz sa umiestnili na štvrtom mieste - San Roque (GER), dž. Lukáš Kasal, B.O.A.T. Publicity, tr. Samuel Sokol a dva razy na piatom mieste - Parancsör (HUN), dž. Zdenko Šmída, Firma Joka/Jozef Kalka, tr. L. Kubišta a Pretty Princ (HUN), dž. Zoltán Varga, Komáromi, tr. Ramazan Tugušev. Z celkovej dotácie 2 550 000 Sk odkrojili len 358 500 Sk (14 %).
Potvrdilo sa. že z trojročných koní majú lepšiu kvalitu predstaviteľky „nežného“ pohlavia (Tantra, Pelegrína, San Roque, Nowa Era), ale všetky ešte musia podstúpiť viac úspešných výkonnostných testov. Po zranení víťaza Veľkej jarnej ceny Romansa nie je v slovenskej stajni žrebec s medzinárodnou triedou (do pozornosti sa ešte núka Vitalino) a rovnaká situácia je aj medzi staršími koňmi, kde nad všetkými vyčnieva Nagar. Na dráhe absentujú kvalitní šprintéri, míliari a aj vytrvalci.
Hlavnú príčinu tohto stavu treba hľadať v nedostatku solventných majiteľov, ktorí by v zahraničí nakúpili kvalitné kone, lebo slovenský chov je v dezolátnom stave. Jediným väčším producentom anglických plnokrvníkov je Žrebčín Güthler-Hof Kuchyňa, ale zatiaľ bez prieniku svojich produktov na medzinárodnú scénu. Žrebčín R. C. Malá Paka sa len etabluje na chovateľskej scéne a Žrebčín Kobylany ďaleko zaostáva za očakávanými (a jeho majiteľmi avizovanými) výsledkami. Ostatné chovy len živoria a vzhľadom na kvalitu matiek a plemenníkov nemajú šancu vyprodukovať dostihové kone s perspektívou medzinárodných víťazov.
Preto dnes slovenský turf „varí z vody“ a v konfrontácii s okolitými krajinami len paberkuje. Aj to len vďaka niekoľkým štedrým majiteľom stajní, ktorí v Nemecku a Poľsku kúpili kone lepšej kvality. Tie z času na čas na medzinárodných podujatiach vyťahujú zemiaky z horúcej pahreby, čo je realita, ktorú nemôžu zastrieť slová chvály na adresu organizátora zo športovej i spoločenskej stránky vydareného mítingu Turf gala.
JURAJ GRESSNER
