Jacques Villeneuve
Gilles Villeneuve
Seriál majstrovstiev sveta formuly 1 si cez tento víkend odskočí z Európy na americký kontinent, v nedeľu sa v Montreale jazdí Veľká cena Kanady. Ani jednému z 22 pilotov v rýchlych monopostoch nie je táto Grand Prix taká blízka ako domácemu zástupcovi Jacquovi Villeneuvovi z tímu BAR. Za všetko hovorí fakt, že preteky sa idú na okruhu pomenovanom po Gillovi Villeneuvovi - Jacquovom otcovi.
Otec
Gilles Villeneuve vyhral na prelome 70. a 80. rokov iba šesť pretekov formuly 1, no patril medzi najobľúbenejších jazdcov. Narodil sa v kanadskom Berthieville (1952) ako syn ladiča klavírov a k rýchlym autám na okruhoch sa dostal cez zimné preteky na snehu, kde sa výborne naučil ovládať vozidlo v šmyku. Do efjednotky vstúpil ako 25-ročný za volantom monopostu McLaren-Ford, a hoci na premiérovej VC V. Británie v Silverstone neočaril, prišla ponuka od Enza Ferrariho do vysnívanej talianskej Scuderie.
Trojnásobný majster sveta Niki Lauda z Rakúska raz o Gillovi povedal: „Je to ten najväčší blázon, aký kedy vo formule 1 jazdil.“ A dodal: „Zvláštne na ňom je to, že on je divoch len na dráhe, inak je celkom príjemný človek.“ G. Villeneuve bol populárny najmä u ženskej časti fanúšikov F 1, vraveli o ňom, že s mladíckou tvárou vyzerá najmenej o päť rokov mladší, než v skutočnosti je. Pravda, keď si sadol do formuly 1, nepoznal nikoho a súperom z neho tiekli nervy. Vždy a všade chcel byť prvý. Zrejme aj preto si ho E. Ferrari aj fanúšikovia tak obľúbili. V roku 1978 Gilles vybojoval prvý triumf a práve na domácej VC Kanady. Vo svojom najlepšom roku 1979 sa stal vicemajstrom sveta za Juhoafričanom Jodym Scheckterom, do Maranella priviezli Pohár konštruktérov pre víťazný tím.
G. Villeneuve sa nestal známym jazdcom vďaka víťazstvám, ale skôr pre svoj odvážny spôsob jazdy. Sám vravel: „Nemám strach. Keby som na to myslel, ako by som mohol byť pretekárskym jazdcom? Máme tam zopár šoférov, ktorí však nie sú pretekármi - svoju prácu robia len polovičato. Urobili by lepšie, keby zostali doma.“
Legendárny je jeho výrok: „Keby sa mi mali splniť tri želania: chcel by som sa stať automobilovým pretekárom, jazdiť vo formule 1 a za volantom Ferrari.“ Všetko sa mu splnilo. Už počas jazdeckých rokov sa stal legendou, práve tak aj jeho štartové číslo 27.
Kariéra božského Gilla však mala tragický koniec. V roku 1982 sa išli preteky v Imole, kde je Ferrari doma, a podľa tímovej réžie mal G. Villeneuve vyhrať. Lenže jeho vtedajší francúzsky kolega Didier Pironi nebral ohľad na pokyny z depa a prešiel cieľom ako prvý. O dva týždne nasledovala VC Belgicka v Zolderi. „Na tréningu bol Pironi rýchlejší než Gilles a ten to nechcel nechať len tak. Bol pod tlakom, v takej situácii je nebezpečenstvo robenia chýb. Potom sa to stalo: Gilles videl medzeru tam, kde žiadna nebola,“ spomínal na nešťastnú udalosť bývalý ferrarista J. Scheckter. V kvalifikácii prišlo ku kolízii G. Villeneuva s nemeckým jazdcom Jochenom Massom na vozidle March-Ford, ktorá mala smrteľný následok.
Syn
Jacques Villeneuve dovŕšil jedenásť rokov, keď v sobotu 8. mája 1982 zazvonil v ich monackom byte telefón so smutnou zvesťou. „Vyrastali sme vo vedomí, že otcovi sa nikdy nič vážnejšie nemôže stať,“ spomínal na ten deň.
Rodina G. Villeneuva sa z Kanady presťahovala do Monaka v roku 1977. Po tragédii poslala mama Joanna Jacqua na privátnu školu do Švajčiarska. Jej syn sa tam stretol s učiteľom Craigom Pollockom, ktorý v mnohom ovplyvnil jeho život. Neskoršie sa stal Jacquovým manažérom i blízkym priateľom. „Jacques nikdy nemal normálne detstvo, jeho otec mal naňho nereálne vysoké nároky. Už ako chlapec sa stal samostatným, neobyčajne tvrdohlavým. Čo si zaumienil, za tým išiel a nič ho nemohlo zastaviť,“ spomínal C. Pollock.
J. Villeneuve žil v Európe, ale na leto sa často vracal do Kanady. Vraví, že v srdci zostal Quebečanom. Nezaprel v sebe motoristické gény, a keď v roku 1993 začal v Amerike jazdiť na okruhoch, našiel si domov v Montreale. V tom čase vyhral počas víkendu VC Kanady preteky Formuly Atlantic, ktoré mimoriadne emotívne prežívala jeho mama so sestrou. O tri roky sa vrátil na okruh už ako pilot formuly 1 v tíme Williams.
Jacques vošiel do efjednotky ako veľká voda: prvý štart na VC Austrálie ‘96 - prvá pole position. V pretekoch ho predstihol iba tímový kolega Damon Hill z Anglicka. Dvojica vo williamsoch kraľovala v šampionáte, nováčik J. Villeneuve sa stal vicemajstrom sveta.
V nasledujúcej sezóne získal Jacques titul - prvý pre Kanadu vo formule 1. Prevýšil aj otca. Záverečný finiš MS majú mnohí fanúšikovia motorizmu dodnes v pamäti: v posledných pretekoch seriálu v Jereze sa pokúsil o neférový manéver Michael Schumacher na Ferrari, v zákrute vytlačil mimo trate svojho rivala. J. Villeneuve však mohol pokračovať, VC Európy dokončil na 3. mieste, čo mu stačilo na celkové prvenstvo. Medzinárodná motoristická federácia potom vylúčila nemeckého jazdca z konečného poradia, prišiel o 2. miesto a 78 bodov. Odvtedy sa traduje vzájomná animozita medzi J. Villeneuvom a M. Schumacherom. Jacques bol vždy prvý, kto kritizoval Michaelovu agresívnu jazdu. „Nie je to celkom tak,“ vravel Kanaďan, „som celkom šťastný, čo sa stalo v závere ročníka 1997. Michael mi pomohol vyhrať majstrovstvá sveta, keďže sám sa dostal mimo trate. Neľutoval som ho. Nakoniec prišiel o všetky body v sezóne, pošramotil si reputáciu. Darmo potom vysvetľoval, že to neurobil naschvál.“
Jacques Villeneuve sa v roku 1998 prepadol na piate miesto svetového šampionátu, ale ešte nižšie klesol, keď v nasledujúcej sezóne - pre mnohých odborníkov nepochopiteľne - zamenil tím Williams za novovzniknutý British American Racing (BAR). Od VC Luxemburska ‘97 nevyhral žiadne preteky, vlani sa len dva razy dostal na stupeň víťazov (3. miesto v Španielsku a v Nemecku). Tento rok stále čaká na svoj prvý bod tak ako celý tím BAR - jediný medzi jedenástimi stajňami!
Okruh Gilla Villeneuva
Jacques Villeneuve sa z Monaka rád vracia do rodnej krajiny, trať v Montreale patrí k najobľúbenejším v sedemnásťdielnom seriáli MS. „Nekladie sa taký veľký dôraz na sobotňajšiu kvalifikáciu, lebo v samotných pretekoch je na rýchlom okruhu dosť príležitostí na predbiehanie. A vždy je tu perfektná divácka kulisa,“ poznamenal rodák z neďalekého mesta St. Jean-sur-Richelieu.
Jacques má v Montreale svoju reštauráciu, rád žije spoločensky a za svojho najlepšieho kamaráta považuje Škóta Davida Coultharda. Počas európskych veľkých cien dávajú prednosť ubytovaniu v kempoch blízko trate pred noblesnými hotelmi v meste, aby ušetrili čas na presun.
Otec G. Villeneuve vyhral VC Kanady v roku 1978, synovi sa to ešte nepodarilo a po zlých skúsenostiach s vozidlom BAR v tejto sezóne to nehrozí ani v nedeľu 9. júna. Pre divákov v druhom najväčšom kanadskom meste to však jednako bude opäť veľký zážitok, vidieť pretekať bývalého majstra sveta na okruhu pomenovanom po jeho otcovi Le Circuit Gilles Villeneuve.
FOTO - ARCHÍV
