Carlos Santana počas vystúpenia. FOTO - IVAN KELMENT
Staršie rockové príručky píšu o americkom gitaristovi a skladateľovi Carlosovi Santanovi ako o vyslúženom hudobníkovi, ktorý svoje najúspešnejšie obdobie prežil v sedemdesiatych rokoch. Ich autori však nemohli predpokladať, že Santana vydá v roku 1999 najúspešnejší album, ktorý oneskorene predstavil v utorok na beznádejne vypredanom budapeštianskom Kisstadione.
Maďarská metropola bola jednou zo zástavok jeho turné All Is One po sedemnástich európskych mestách. Legendárny gitarista však toto mesto pozná. Ako jeden z mála západných hudobníkov ho navštívil aj v časoch tvrdého komunizmu v osemdesiatych rokoch. Vtedy tam bolo aj mnoho Slovákov a Čechov a medzi nimi aj český hudobný kritik Jiří Černý, ktorý v knižke Hvězdy tehdejších hitparád napísal, že práve Santanovo vystúpenie v Budapešti v ňom utvrdilo pocit, že v rockovej hudbe v komerčných osemdesiatych rokoch ešte nie je všetko stratené.
Santana starú spomienku oživil aj na začiatku koncertu. „Bol som tu v roku 1983, ale dnes vidím, že sa veľa vecí zmenilo. Za slobody sa dýcha oveľa lepšie,“ povedal tónom pouličného kazateľa maďarskému publiku. „Vidím tu ľudí rôznej farby pleti, Maďarov, Nemcov a Komančov,“ dodal so smiechom Santana. Určite tým nemyslel komunistov.
Na hlave bejzbalová šiltovka a na sebe čierne športové tričko. Namiesto pálky však celý čas zvieral známu gitaru. Na začiatku koncertu hraním pomáhal skupine, na jeho rozvážne sóla prišlo až v druhej polovici. Eric Clapton charakterizoval jeho hranie ako kombináciu duchovnosti a citov. Carlos vlastní možno najčistejší tón, lahôdkou sú opakujúce sa melodické slučky ako v skladbe Maria, Maria, ktoré okamžite rozhýbu dav.
Nad hlavou mu svietilo namaľované aztécke slnko, pódium bolo pokryté vzormi z osemkrát Grammy oceneného albumu Supernatural, ktorému vďačí za comeback a z ktorého čerpal najviac skladieb. Jeho hudba je dnes skôr poprocková, Santana sa nesie na súčasnej latinskoamerickej vlne. Jeho džezrockové obdobie a experimenty zo sedemdesiatych rokov zostali pozabudnuté.
Môže sa však spoľahnúť na fantasticky zohratú skupinu: basgitarista Benny Rietveld, služobne najstarší klavirista Chester Thompson, bubeník Dennis Chambers. Hudobníkom sekundujú dvaja sóloví speváci Andy Vargas a Tony Lindsay.
Niektorí prišli na koncert zo zvedavosti, iní z nostalgie. Tí sa dočkali aj želanej Black Magic Woman a Oye Como Va, ktoré zazneli až na konci vystúpenia. Santana sa v záverečnom bloku budapeštianskeho koncertu opäť zmenil na kazateľa a parafrázoval tradičné God Bless America. „Nie boh ochraňuj Ameriku, ale boh ochraňuj ľudskosť,“ povedal šestnásťtisícovému davu a ponoril sa do dlhého sóla.
Autor: PETER BÁLIK, Budapešť
