Podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš (vľavo) a podpredseda vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš pred zasadaním kabinetu.
Zrušenie dekrétov v dôsledku politického tlaku by podľa vlády znamenalo, že na Slovensko, prípadne na Českú republiku, sa uplatňujú odlišné kritériá než na iné členské a kandidátske štáty Európskej únie.
Všetky pochybnosti o zaradení dekrétov do československého právneho poriadku, ktorý prevzala i samostatná Slovenská republika, odstránil zákon o dodatočnom schválení dekrétov z roku 1946. Naproti tomu prijatie Listiny základných práv a slobôd ako ústavného zákona 31. decembra 1991 týmto dňom účinnosť Benešových dekrétov v právnom poriadku zrušilo.
Čarnogurský pred novinármi poprel, že by sa uvažovalo o podaní žiadosti na Ústavný súd, aby sa k dekrétom vyjadril. „Bolo by to proti našim záujmom a trochu i proti logike. Vychádzame z toho, že Benešove dekréty sú platné, ale nie účinné, a preto je to pre nás teoreticky ukončená záležitosť. Nie je v našom záujme to znovu otvárať,“ povedal a opäť sa vyslovil proti spájaniu dekrétov so vstupom Slovenska a Českej republiky do Európskej únie. (čtk)
