Sprísnené bezpečnostné opatrenia, ktoré majú podľa medzinárodných mierových síl v Kábule odradiť útoky zvyškov Talibanu alebo teroristickej siete al-Káida, ale neboli nijako nápadné. Na ceste do hlavného mesta, kde sa stretne 1501 delegátov Loje Džirgy, vojaci na zvyčajných stanovištiach zbežne kontrolovali autá, hľadali viditeľné zbrane a potom ich mávnutím ruky posielali preč. V dvojmiliónovej afganskej metropole polícia robila to isté na kruhových objazdoch a križovatkách.
Medzinárodné mierové zbory (ISAF), zložené z príslušníkov 18 národov, ktoré chránia Kábul, odkedy Taliban zbavili moci, majú pocit, že všetky bezpečnostné opatrenia sú namieste. Loja Džirga, ktorá bude zasadať v dňoch 10. až 16. júna, sa považuje za kľúčovú pri transformácii Afganistanu z 23-ročnej vojny a islamského fundamentalizmu na moderný a stabilný štát.
Obce si už zvolili viac než polovicu delegátov do všeobecných volieb, ktorí volia vládu na najbližšie dva roky. Niektoré kreslá sú rezervované pre záujmové skupiny, ako napríklad ženy a nomádov. ISAF a Organizácia Spojených národov (OSN) sa vraj obávajú, že Loja Džirga by sa mohla stať terčom stúpencov Talibanu, al-Káidy alebo nejakej inej nespokojnej opozície voči vláde dočasného premiéra Hamída Karzaja.
ISAF v snahe ochrániť delegátov aj medzi sebou nepovolili žiadne zbrane. Západné bezpečnostné zdroje tvrdia, že práve to bol pôvodne veľký problém. Niektorí delegáti trvali na tom, že prídu s ozbrojeným sprievodom pre prípad, že „niekto urazí ich princípy“. Napokon sa dosiahla dohoda. Afganské „VIP“ osoby si budú môcť priviesť obmedzený počet neozbrojených telesných strážcov. Sídlo Loje Džirgy - obrovský stan na pozemku zničenej kábulskej polytechniky - uzavreli pre verejnosť už začiatkom júna. (reuters)
