„etickým princípom revolúcie“ a neovplyvňovali záujmy a bezpečnosť krajiny. Ako informovali oficiálne miesta, v súčasnosti má z 11 miliónov obyvateľov iba 40-tisíc prístup na internet, aj to s obmedzením.

Paradoxne v rovnakom čase ministerstvo zahraničných vecí (Minrex) predstavilo svoju webovskú stránku, kde všetkých zatúlaných internetistov poučuje o „pravdivých revolučných úspechoch“ komunizmu na americkom kontinente. Okrem toho sa na stránke uvádzajú aj „dosiaľ nepublikované články o útlaku a vykorisťovaní národov.“

Aj Taliban pozná internet,

Kuba nie

V roku 1996 Rada ministrov Kuby schválila zákon o vstupe krajiny do globálnych informačných sietí“. V nich vláda určila stratégiu voči internetu. Zákon stanovuje, že prístup na sieť sa bude určovať na základe kubánskych záujmov, pričom prioritu majú právnické osoby a inštitúcie, ktoré sú pre život a rozvoj krajiny najdôležitejšie.

Rozširovaná informácia musí byť na základe tohto zákona dôveryhodná a nesmie odporovať „etike a bezpečnosti“ ostrova.

„Aj Taliban v Afganistane má prístup na Internet, iba Kubánci nie,“ povedal pri istej príležitosti pre denník Miami Herald známy kubánsky disident Elizardo Sánchez. Podľa neho je snaha vlády kontrolovať internet súčasťou ideológie. Karibský ostrov je pritom jedným z posledných dvadsiatich krajín sveta, ktoré sa pod zámienkou „ochrany verejnosti“ snažia verejnosti zabrániť, aby bola informovaná o stave krajiny. „Kubánec má mať podľa nich pocit, že je najšťastnejším občanom najslobodnejšej krajiny sveta,“ dodáva Sánchez.

Analytici vidia v politike komunistov voči internetu skôr ekonomické dôvody. Krajina je v hlbokej ekonomickej kríze a počítače sú luxusným tovarom. Iba 60 percent počítačov na ostrove je pritom schopných pripojiť sa na sieť. Ďalším problémom sú navyše večne padajúce a málo výkonné telefónne linky.

Vynaliezavý národ

„Otočili sme sa chrbtom k internetu, odmietli sme teda aj modernitu,“ povedal pre španielsky denník El País Vladimir, študent univerzity v Havane. No nebál sa dodať, že na internet sa dá dostať. „Ak máš doláre,“ zdôraznil. V inštitúciách a štátnych firmách majú prístup na internet iba „politicky zdravé“ osoby. Denníky kubánskej komunity v USA alebo Španielsku sú pritom neprístupné.

E-mailová adresa je síce zatiaľ zakázaná, no iba preto, že elektronickú poštu nevedia spravodajské služby so zastaralým elektrotechnickým vybavením z čias intenzívnej spolupráce so Sovietskym zväzom kontrolovať.

Medzi Kubáncami je známy prípad niekoľkých inžinierov, ktorým sa pomocou primitívnych prostriedkov podarilo napojiť na parabolické antény s desiatkami zahraničných programov, určených v turistických zónach pre západných turistov. Keď sa o tom dozvedeli úrady, okamžite stanice zakódovali. Skupina doteraz neznámych inžinierov ich neskôr odkódovala a situácia sa zopakovala.

Rovnako sa tisíce Kubáncov, predovšetkým vedcov a študentov, každú noc ilegálne pripájajú na internet. Najbežnejším spôsobom je krádež hesla zahraničných firiem. Tie majú s telekomunikáciami dohodu používať internet stále, no robia tak iba počas pracovnej doby. V noci si „etickým a politickým princípom odporujúce“ stránky prezerajú šikovnejší Kubánci.

JURAJ TOMAGA