Profesia: Hudobný skladateľ

V Hitchcockovom filme Psycho je často citovaná sprchovacia scéna. Pôvabná sekretárka sa sprchuje v moteli. Cez záves vidno, ako sa k nej blíži postava. Nasleduje bleskový strih a už vidíme iba ruku staršej ženy s nožom, ako prebodáva obeť, a počujeme jede

n z najkratších a najslávnejších hudobných motívov v dejinách kinematografie - nervy drásajúce kvílenie sláčikov. Hudba vo filme pôsobí na viacerých urovniach - vytvára temporytmus (minimalistická hudba Philipa Glassa v industriálnej filmovej symfónii Koyaanisquatsi), atmosféru (opakujúci sa klavírny motív v horore Helloween), kontrapunkt (Bachova hudba v službách klérofašizmu vo filme Organ), vykresľuje charaktery postáv (známy harmonikový refrén v spaghetti westerne Vtedy na Západe). Taktiež môže posilňovať dramatickosť situácie alebo ju, naopak, potláčať. Filmovú hudbu rozlišujeme dvojakým spôsobom - na vnútrozáberovú, imanentnú, kedy jej zdroj vidíme aj na plátne: rádio, televízia, koncert, a mimozáberovú, transcendentnú, kedy jej zdroj nevidíme. Filmová hudba môže byť pôvodná - skomponovaná pre konkétny film, aj archívna, napríklad Mahlerova symfónia vo filme Smrť v Benátkach. Hudba minulosti Než sa hudba stala jedným z najvýznamnejších vyjadrovacích prostriedkov vo filme, prešla viacerými fázami funkčnosti a stupňami dôležitosti. V období nemého filmu mal klavírny alebo orchestrálny doprovod údajne iba prehlušiť hukot premietačky. Avšak už vtedy bezmenných intepretov evergreenov nahrádzali hudobní skladatelia píšuci špeciálnu hudbu pre film - v Sovietskom zväze Dmitrij Šostakovič a Sergej Prokofiev, vo Francúzsku Arthur Honnegger, Erik Satie a Darius Milhaud. Ako názorný príklad využitia hudby v rannom období filmu nám môže poslúžiť aj parížska premiéra Andalúzskeho psa v roku 1928. Režisér tohto škandalózneho filmu Luis Bunuel bol počas premietania skrytý za plátnom, kde na gramofóne mixoval argentínske tango s Wagnerovym Tristanom. Dvorní skladatelia režisérov Ak je hudobný skladateľ autorom filmovej hudby, teda nepoužíva hotové skladby iných skladateľov na hudobné vstupy, tvorí buď podľa scenára po porade s režisérom, alebo skladá hudbu až na hotový nakrútený materiál. Keď Ennio Morricone spolupracoval s Sergiom Leonem, vždy skladal hudbu pred nakrúcaním, aby ju mohol režisér prehrávať hercom na scéne a tým zvýšiť kvalitu ich kreácie. V opačnom prípade je hudobný skladateľ viazaný predlohou v podobe už nakúteného filmu. Po zhliadnutí jednotlivých scén alebo hrubého zostrihu vypracúva hudobný scenár podľa režisérových zámerov určujúcich charakter aj dĺžku hudby. Svetová kinematografia pozná mnoho príkladov kongeniálnej spolupráce hudobného skladateľa s režisérom: John T. Williams - Stevens Spielberg, Bernard Herrmann - Alfred Hitchcock, Eric Serra - Luc Besson, Angelo Badalamenti - David Lynch, Goran Bregovic - Emir Kusturica, Nino Rota - Frederico Fellini, Zbigniew Preisner - Krzystof Kieslowski. Na Slovensku si pozornosť získala hudba Vladimíra Godára k filmom Martina Šulíka. Hudobné pikošky - Fenomenálny český skladateľ Zdeněk Liška (Markéta Lazarová, Spaľovač mŕtvol, Tridsať prípadov majora Zemana) začínal hudbou k reklamám, o čom svedčí "dřeváčková serenáda z reklamy na letní dreváky". Keď v roku 1968 na výstave Expo v Montreale v českom pavilóne zhliadol iránsky cisár Mohammad Rezál Šáh Pahlaví so svojou ženou Farah multimediálnu projekciu Kinoautomat, tak na neho zapôsobila Liškova hudba, že pozval skladateľa do Iránu. Na objednávku cisárskeho páru Liška zložil ďalšie skladby. Štátna hymna Kuvajtu je vraj jeho dielom. - Historicky najúspešnejším filmovým skladateľom je šéfdirigent orchestru Boston Pops John T. Williams, držiteľ štyroch Oscarov. Z filmov, ku ktorým zložil hudbu, sa hneď niekoľko umiestnilo v prvej desiatke komerčne najúspešnejších filmov všetkých čias: E.T. - mimozemšťan, Hviezdne vojny, Dobyvatelia stratenej archy, Sám doma. - "Jedno z najobskúrnejších hollywoodskych povolaní" - takto písali v roku 1937 noviny New York Times o komponovaní filmovej hudby. Hollywoodsky skladateľ Erich Korngold k tomu dodáva: "Nesmrteľnosť filmového skladateľa trvá od nahrania hudby do ozvučenia filmu." - Nesmrteľnú pieseň Irvinga Berlina White Christmas spieval na plátne Bing Crosby celkovo trikrát - naposledy v roku 1954. S tridsiatimi miliónmi predaných platní drží táto pieseň rekord nielen v oblasti filmovej hudby, ale hudby vôbec. - Dodnes nedoceneným skladateľom filmovej hudby je idol ženských sŕdc Richard Gere. Klavírne jazzove sólo, ktoré zahral vo filme Pretty Woman, je jeho vlastným dielom. Na tento fakt sa však zabúda kvôli milostnej scéne s Juliou Roberts, ktorá sa potom na klavíri odohrala.

Autor: Marek Puškáš

SME

Profesia: Hudobný skladateľ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

Profesia: Hudobný skladateľ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?