. S partnerkou Jankou zastávajú teóriu, že Muf je ufón, ktorý monitoruje situáciu pre FBI. Stačí sa vraj pozrieť, ako strihá ušami. Otakáro vniesol do svojho reálneho aj filmového sveta symboliku.
"Hraná realita je pre mňa vyváženým pomerom momentiek a dialógov odchytených zo života, až po symboliku, čiže štylizovanosť." V jeho poslednom hranom - a dosť uletenom - filme Eliška má ráda divočinu vraj bolo sedemdesiat percent odpozorovaných dialógov, ktoré si Otakáro Schmidt písal roky po papierikoch. Tieto však zašifroval do symbolov, a symboly sú pre neho veľmi dôležité.
"Všetko na nás pôsobí svojou energiou a nič z toho, čo tu vidíme, nie je náhoda. To, čo sa deje nad nami v duchovnej oblasti, sa odráža vo fyzickej rovine, uchopiteľnej zmyslami," hovorí. To je princíp symbolizmu, ktorý používa Otakáro v svojich filmoch. "Podstatné pre diváka je nájsť alebo dostať kľúč na rozlúštenie symbolov. Napríklad les je symbolom podvedomia, neuskutočnených plánov a práve tam sa v príbehoch odvádzajú Snehulienky, či Popolušky. Podkrovie, alebo strecha je naše nadvedomie. Ak v scéne horí, naša psychika je narušená," hovorí režisér, ktorý inak v istej etape života dosť obľuboval halucinogénne huby.
Režisér má nevyčerpateľné zdroje námetov v snoch, navyše ak k nim má kľúč. Divák, ktorý kľúč nevlastní, má zase slobodu.
Do lesa, na vidiek, utekajú v poslednej dobe viacerí českí aj slovenskí režiséri. Otakáro vlastní kľúč aj k tomuto: "Les je jednoduchším symbolom podvedomia a nahrádza labyrint. Mesto je labyrintom a ak ho chceme nájsť na vidieku, supluje ho les. Číhajú tam na nás nástrahy, baby-jagy, ale vždy aj bohyňa snov Ariadna, ktorá nám dáva pomocnú niť, aby sme došli do cieľa a odhalili sami seba."
Otakáro Schmidt v súčasnosti robí na dokumentárnych filmoch o ezoterike, naposledy to bolo film na tému mágia alebo ilúzia, kde odhaľoval a rozlišoval čiernu a bielu mágiu, šarlatánstvo, iluzionizmus. Okrem toho robí filmy o horoskopoch miest, napríklad rodnej Plzne a chystá dokument o snoch a snívaní. Každoročne dokumentuje Olšany a farmu Bolka Polívku.
"Pripravujem sa na rozsiahly seriál Tajné dejiny sveta - od Atlantídy po súčasnosť, to, čo v dejepise nie je. Rozekruciánsko-slobodomurársko-templárske udalosti, ktoré hýbu dejinami a pritom ich nevidieť."
"Naučil som sa, že nie všetci ľudia chcú tieto veci poznať. Nechcem ich provokovať, alebo naštvať, len chcem upozorniť, že existujú aj takí, ktorí veria v niečo, čo nás presahuje."
Autor: dv