Mimovládne neziskové organizácie sa angažujú aj v ochrane zvierat. Tu prebiehajú práce na záchrane sysľov. FOTO – ARCHÍV
„Mimovládne organizácie tvoria akúsi oponentskú a kontrolnú zložku štátnych inštitúcií a pokrývajú tie oblasti, ktoré z rôznych dôvodov nemôže pokryť štát,“ hovorí Juro Lukáč z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk. „Keď sa začnú vytvárať veľké inštitucionalizované profesionálne organizácie, vzniká len obyčajné zrkadlenie štátnych inštitúcií so všetkými ich chybami. Vedie to k vytvoreniu štátnych treťosektorových organizácií. Máme ich aj na Slovensku.“
Kde sú profesionáli?
Politici aj štátni úradníci však často vyčítajú zástupcom mimovládnych organizácií, že majú o problémoch, ku ktorým sa kriticky vyjadrujú, iba chabé a jednostranné vedomosti. Mali by sa preto pracovníci tretieho sektora profesionalizovať, povedzme, štúdiom na špeciálnom odbore vysokej školy?
„Tretí sektor nie je vedný odbor, ale časť občianskej spoločnosti,“ hovorí Mária Mistríková z občianskeho zruženia Energia 2000. „Jeho profesionalizácia by nemala spočívať vo vytváraní separátnej skupiny odborníkov na tretí sektor, ale v získaní väčšieho množstva odborníkov zo všetkých vedných odborov, ktorí by dokázali úspešne obhajovať záujmy občanov.“
Šarlota Pufflerová z Nadácie Občan a demokracia hovorí, že mimovládne organizácie robia v rôznych odboroch rozmanité veci a robia ich nielen profesionálne, ale aj tvorivo, pretože nie sú zväzované tým, čím sú obmedzené štátne inštitúcie. „Ony musia robiť to, čo im dovoľuje alebo prikazuje zákon, a mimovládky – teda občania – môžu robiť to, čo nemajú zakázané, preto majú oveľa širšie možnosti. Navyše sú tak oveľa viac motivovaní meniť svet okolo seba.“
Ľudia nechcú byť hlupákmi
„Tretí sektor potrebuje v prvom rade podporu spoločnosti, aby dosiahol morálnu a sčasti aj materiálnu rovnocennosť so štátnymi inštitúciami,“ myslí si riaditeľka Greenpeace Slovensko Ľubica Trubíniová. Aj iní členovia mimovládnych organizácií sú presvedčení, že ľudia často nechápu princípy ich fungovania a to spôsobuje mnohé problémy. Preto si myslia, že by bolo užitočné, aby sa vysokoškoláci aj stredoškoláci dozvedeli viac o právnych normách, fungovaní, financovaní a zmysle organizácií tretieho sektora.
„Keby mladí dostali počas štúdia fundované informácie o práci v mimovládnych organizáciách a mohli by sa v treťom sektore aj priamo profesionálne realizovať, určite by to zvýšilo kvalitu našej práce a postupne aj spoločenskú prestíž,“ uvažuje Ľ. Trubíniová.
Nedostatok informovanosti o treťom sektore sa ukázal aj vtedy, keď sme mali možnosť poukázať niektorej z týchto organizácií 1 percento zo zaplatenej dane. Mnohí ľudia si nevedeli vybrať, nevedeli, na základe čoho sa majú rozhodnúť.
Treba porovnávať metódy práce aj riešenia
„Bude asi veľmi ťažké chcieť v rámci vysokoškolského štúdia vychovať manažérov a právnikov špeciálne pre potreby mimovládnych organizácií. Každá z nich je totiž originálom nielen v zmysle cieľov a zamerania, ale najmä štýlu, rytmu a tempa práce,“ hovorí Juraj Zamkovský z Centra pre podporu miestneho aktivizmu v Ponickej Hute. „My nepotrebujeme, aby univerzity vychrlili každý rok tridsať „profesionálov pre prácu v treťom sektore“. Prospešnejšie by bolo, keby študenti mali možnosť priebežne konfrontovať názory svojich pedagógov s postojmi mimovládnych organizácií, ktoré sa príslušnej téme venujú v praxi. Mohli by napríklad v rámci výučby analyzovať, ako tretí sektor rieši konkrétne prípady, aké metódy používa.“
MONA GÁLIKOVÁ
